Dôležitosť emócií v detskom svete
Emócie sú dôležité pre každé dieťa a v prvých rokoch sa učia, ako ich rozpoznať a zvládať. Pre rodičov je dôležité pomáhať deťom rozumieť svojim emóciám a vytvoriť im priestor na bezpečné vyjadrenie strachu, hnevu, smútku, radosti a iných pocitov. Rozprávky, ktoré majú prirodzený potenciál osloviť detskú predstavivosť, môžu byť v tejto snahe nesmierne užitočným pomocníkom. Čarovný svet príbehov ponúka množstvo príležitostí, ako deťom ukázať správne modely správania a reakcie na rozličné emočné situácie. Pomáhajú deťom rozvíjať empatiu a schopnosť vcítiť sa do druhých i do seba. Učia ich, že emócie je možné zvládnuť bezpečne a prijateľne.
Prečo práve rozprávky pomáhajú
Rozprávky majú v kultúrach na celom svete dlhú tradíciu a ich popularita medzi deťmi ani časom neutícha. Príbehy majú moc vtiahnuť deti do deja a poskytnúť im skúsenosti a ponaučenia bez pocitu poučovania. Hlavní hrdinovia čelia prekážkam a deti prežívajú s nimi rôzne emócie ako radosť, strach, smútok a hnev. Môžu tak vyskúšať, ako sa hrdinovia s týmito pocitmi vyrovnávajú, aj keď len prostredníctvom fantázie. Vidia, že postavy, ku ktorým si vytvorili vzťah, napokon nájdu odvahu prekonať svoje obavy, hnev alebo žiaľ, a že zvládnu vyjsť zo situácie silnejšie a spokojnejšie. Rozprávky nenásilne posilňujú detskú sebadôveru. Učia stratégie na riešenie konfliktov a pomáhajú deťom pochopiť, že emócie sú prirodzené a je dôležité vedieť, ako s nimi zaobchádzať.
Ako rozprávky konkrétne pomáhajú pri zvládaní emócií
Rozprávkové príbehy pokrývajú celé spektrum pocitov, s ktorými sa deti môžu dennodenne stretnúť. Ak dieťa bojuje so strachom, často mu pomôže príbeh, kde hrdina takisto čelí strašidelným momentom – napríklad temnému lesu, strašidlu, zvláštnym zvukom či cudzím ľuďom. Keď si malý čitateľ uvedomí, že aj hrdina sa bál, ale postupne našiel odvahu, môže sa mu zdať prekonanie vlastného strachu reálnejšie. Podobne pri hneve môžu byť užitočné rozprávky, v ktorých postava hlučne protestuje alebo koná unáhlene, no následne musí riešiť, ako z takejto situácie bezpečne vycúvať. Dieťa sa učí, že predtým, než podľahne silnému hnevu, môže premýšľať o dôvodoch svojho rozčúlenia a hľadať spôsoby, ako zvládnuť negatívne emócie. Pri smútku či sklamaní, ktoré sa v detskom svete takisto objavujú, zasa rozprávky ukazujú, že aj takéto pocity majú v našom živote úlohu, no netrvajú večne. Príbehy, kde smutná postava objaví radosť, učia deti, že aj ťažké chvíle môžeme prekonať a posilniť sa.
Tipy pre rodičov: ako v praxi využiť rozprávky
Pri čítaní alebo rozprávaní príbehov je veľmi prospešné zamerať sa na spoločný čas s dieťaťom. Rozprávku nečítajte príliš rýchlo ani povrchne, ale doprajte si priestor na diskusiu o tom, čo sa v deji odohráva. Zastavte sa pri dôležitých momentoch a zamyslite sa, ako sa cíti hlavný hrdina, čo by ste robili vy v jeho situácii a aké iné možnosti by mohli existovať. Deti tak prirodzene začnú uvažovať o emóciách, učia sa ich pomenovať a hľadať spôsoby, ako by s nimi mohli vo vlastnom živote pracovať. Zároveň je dôležité vybrať príbeh, ktorý je pre dieťa vekovo primeraný. Každá veková skupina reaguje na rozprávky inak. Preto treba brať ohľad na to, aby príbeh nebol príliš strašidelný alebo komplikovaný. Ak si dieťa vytvorí k hrdinovi pozitívny vzťah a má radosť z toho, čo sa v príbehu deje, stane sa čítanie prospešnou a obohacujúcou skúsenosťou. Prirodzene sa tak medzi vami buduje atmosféra dôvery, v ktorej bude pre dieťa jednoduchšie otvorene sa vyjadrovať o svojich pocitoch.
Výber vhodných príbehov
Rozprávkový svet je nesmierne bohatý, či už ide o klasické príbehy alebo modernejšie autorské rozprávky. Pri výbere sa vždy skúste zamyslieť nad tým, ktorý aspekt emočného života by ste s dieťaťom radi precvičili či prediskutovali. Niekedy to môže byť strach z nových vecí, inokedy závisť, žiarlivosť alebo pocit samoty. Každé dieťa je unikátne a nie každú tému bude vnímať rovnako silno. Preto sledujte reakcie dieťaťa na rôzne príbehy a ak sa vám zdá, že niektorý z nich zvlášť zaujal, môžete si ho čítať opakovane a naplno z neho čerpať. Dôležité je, aby sa dieťa v príbehu videlo alebo sa aspoň dokázalo vcítiť do postáv. Takto mu rozprávka odhalí, že to, čo cíti, cíti rovnako veľa iných detí či postáv. A že okolo týchto emócií sa dajú nájsť rôzne cestičky vedúce k riešeniu.
Aký príbeh vybrať pre konkrétnu emóciu?
Strach
Ak dieťa pociťuje silný strach či už z neznámeho prostredia, zo zvierat alebo z tmy, vhodnou voľbou môže byť klasická rozprávka „Janko a Marienka“. Príbeh dvoch súrodencov, ktorí ostanú sami uprostred lesa, odhaľuje, že aj v naoko beznádejnej situácii možno nájsť odvahu a zmysel pre vzájomnú pomoc. Deti tak vďaka tomuto príbehu vidia, že hoci sa niekedy cítime stratení a vystrašení, dôležité je veriť v seba, zdravo si poradiť a využiť všetky svoje schopnosti. Podobne môže pomôcť aj príbeh „Vlk a sedem kozliatok“, kde sa mláďatká musia brániť pred hrozbou vlka. Pri spoločnom čítaní môžete zdôrazniť, že aj keď sa malé kozliatka boja, napokon dokážu situáciu zvládnuť rozumne vďaka ostražitosti a vzájomnej spolupráci.
Hnev
Keď deti bojujú so silnými výbuchmi hnevu, môžu im ponaučenie priniesť príbehy, v ktorých sa postavy naučia ovládať vlastné rozohnené emócie. Skvelým príkladom je rozprávka „Soľ nad zlato“, v ktorej kráľa veľmi nahnevá, keď dcéra vyhlási, že ho ľúbi ako soľ. Tento hnev ho vedie k unáhleným rozhodnutiam a až stratou dcéri a soli si uvedomí, aké dôležité je vážiť si bežné veci a nerobiť urýchlené závery pod vplyvom zlosti. Čítanie takéhoto príbehu rodičom poskytuje príležitosť poukázať na to, že hnev nás môže zaslepiť. Deti sa učia, že je užitočnejšie najskôr sa upokojiť, premýšľať o situácii a až potom reagovať.
Smútok
Pri smútku sa deťom môžu zapáčiť rozprávky, v ktorých sa postavy cítia nešťastné kvôli vlastnému osudu alebo nepriazni okolia, no napokon nájdu riešenie a nový zmysel. Jednou z takýchto je rozprávka „Škaredé káčatko“ od H. Ch. Andersena. Hlavná postava prechádza dlhým obdobím smútku a neprijatia, no ukáže sa, že z nevýrazného káčatka sa môže stať nádherná labuť. Deti sa takto môžu naučiť, že aj keď sa práve niečím trápia alebo majú pocit, že nikam nepatria, situácia nie je navždy beznádejná. Dôležité je uchovať si nádej a veriť, že veci sa môžu zmeniť k lepšiemu. Ak sa s deťmi o príbehu po prečítaní porozprávate, môžete spoločne hľadať paralely medzi ich vlastnými pocitmi smútku a príbehom o káčatku.
Závisť
Závisť medzi deťmi môže vyvolávať mnohé konflikty, či už ide o hračky, oblečenie alebo dokonca pozornosť rodičov. Rozprávka Snehulienka výborne ilustruje, ako deštruktívna dokáže byť závisť kráľovnej voči krásnej Snehulienke. Oslovte detskú predstavivosť tým, že im ukážete, aké nebezpečenstvo so sebou prináša neustále porovnávanie sa s inými a túžba vlastniť to, čo majú druhí. Zároveň môžete zdôrazniť pozitívny príklad Snehulienky, ktorá napriek nástrahám nestráca dobré srdce a priateľskosť. Vďaka tejto rozprávke sa deti učia, že zdravé sebavedomie a láskavosť pomáhajú predísť pocitu závisti a nepriateľstvu voči ostatným.
Pocit samoty
Pocit samoty sa môže objaviť u detí, ktoré sa práve prisťahovali do nového mesta, prišli o kamarátov či nemajú s kým zdieľať svoje radosti. Rozprávka „Palculienka“ môže byť v tomto smere osviežujúcim príkladom. Malé dievčatko, ktoré sa narodilo z kvetu, sa cíti opustené a neraz je nútené čeliť nepríjemným dobrodružstvám bez pomoci dospelých. Napokon však nájde prostredie, v ktorom je prijatá a pochopená. Deti vďaka tomuto príbehu nadobudnú presvedčenie, že aj zdanlivo nekonečná samota sa môže skončiť a že treba len vytrvať v hľadaní skutočných priateľov či miesta, kde sa budú cítiť bezpečne a prijato. Pri spoločnom čítaní môžete s deťmi rozobrať, komu by sa dieťa malo zdôveriť, ak sa cíti osamelé, a kde by mohlo hľadať nové kamarátstva či záľuby.
Rozprávky ako brána k lepšiemu emočnému svetu
Rozprávky majú jedinečnú silu prenášať múdre posolstvá a súčasne deti pobaviť a očariť. Keď ich využívame cielene, môžu sa stať mostom medzi fantáziou a realitou, pričom učia rozpoznávať a zvládať celú škálu emócií od strachu cez hnev až po smútok. Pre rodičov to znamená príležitosť vytvoriť si s dieťaťom silné puto, ktoré je založené na dôvere a otvorenej komunikácii o tom, čo cítime. Spoločné čítanie príbehov a následné rozhovory dokážu obohatiť rodinnú atmosféru a poskytnúť deťom užitočné nástroje, ktoré si môžu niesť do ďalšieho života. Rozprávky tak nie sú len nástrojom na zabavenie alebo uspávanie, ale aj cenným sprievodcom pri budovaní emočnej inteligencie, sebadôvery a zdravých vzťahov.
Prečítajte si rozprávku o strachu z tmy
Ako sa Samko prestal báť tmy
Volal sa Samko a mal šesť rokov. Býval v malom domčeku so svojimi rodičmi a staršou sestrou Katkou. Samkova izba bola na poschodí a jej okno smerovalo do zadnej časti záhrady, kde rástla stará košatá hruška. Strom bol už veľmi…
