
Strach z tmy je veľmi bežným javom, ktorý sa vyskytuje u detí rôzneho veku. Ide o prirodzenú fázu vývoja, počas ktorej sa dieťa učí rozpoznávať, čo mu môže, a čo naopak nemôže ublížiť. Hoci sa môže zdať, že je to len „výmysel“, pre mnohé deti môže byť tma skutočným zdrojom obáv či úzkosti. Ničím výnimočným nie je, ak dieťa odrazu odmieta ísť spať do tmavej izby, trvá na zapnutej malej lampičke alebo rodičovi radšej nedovoľuje, aby odišiel z izby.
Čo je strach z tmy a ako vzniká?
Strach z tmy je v podstate strach z neznámeho, ktorý tma vo svojej podstate predstavuje. Keď je tma, dieťa nevidí okolie tak, ako ho pozná počas dňa. Predstavivosť začína pracovať na plné obrátky a vďaka tomu si dieťa môže v hlave vytvárať rôzne scenáre o „strašidlách“ a nebezpečenstvách, ktoré by mohli číhať v tmavom kúte izby.
Dôležitú úlohu tu zohráva aj vývinová etapa, v ktorej sa dieťa nachádza. Najčastejšie sa strach z tmy objavuje okolo 2. až 3. roku života, kedy sa u detí rozvíja fantázia a zároveň začínajú vnímať reálnu existenciu nebezpečenstiev. Staršie deti (predškoláci a mladší školáci) už častejšie pozerajú rozprávky, prípadne počúvajú príbehy, v ktorých sa objavujú rôzne čudné tvory či strašidlá. Tieto príbehy sa potom, najmä večer, môžu premietať do ich predstáv a podporovať pocity strachu.
Príčiny a faktory podporujúce strach z tmy
1. Náhla zmena prostredia
Dieťa môže byť v poriadku, pokiaľ sa nachádza v osvetlenej miestnosti alebo v prítomnosti rodičov. Akonáhle sa však zhasne, zmení sa celé prostredie. Tým, že zrazu nevidí veci jasne a prestávajú mu dávať zmysel, aktivuje sa jeho prirodzená obozretnosť.
2. Bohatá fantázia
Fantázia je pre deti dôležitá a tvorivá schopnosť, no dokáže ich aj veľmi vystrašiť. Práve večer a v tme je priestor pre rôzne strašidelné predstavy, ktoré sú pri dennom svetle utlmené.
3. Neprimeraný obsah
Príliš strašidelné rozprávky, filmy či dokonca knižky môžu podporiť obavy z neznámeho. Deti si ľahko pletú fikciu s realitou a v tme môžu očakávať, že „strašidlo“ z príbehu sa môže objaviť aj u nich v izbe.
4. Stresové obdobie alebo negatívne zážitky
Ak dieťa prežíva náročné obdobie (napríklad zmeny v rodine, problémy v škôlke/škole), strach z tmy sa môže zhoršiť. Niekedy stačí aj jeden nepríjemný zážitok spojený s tmou (výpadok elektriny, náhle prebudenie do úplnej tmy) a dieťa si môže vytvoriť silný negatívny vzťah k tme.
Ako pomôcť deťom prekonať strach z tmy
1. Otvorená komunikácia
Najdôležitejším krokom je, aby ste sa o tom s dieťaťom rozprávali. Spýtajte sa ho, čoho presne sa bojí, a vysvetlite mu, že aj keď je izba tmavá, je v nej to isté, čo cez deň. Dôležité je navodiť pocit bezpečia a uistiť dieťa, že chápete jeho pocity.
2. Malé nočné svetielko
Pomôcť môže diskrétne osvetlenie izby, ktoré deťom dáva pocit istoty. Vyhnite sa však príliš jasnému či farebne dráždivému svetlu, ktoré by mohlo narušiť spánkový rytmus.
3. Zbavenie tmy tajomnosti
Pozvite dieťa do tmavej izby a spoločne ju preskúmajte. Posvieťte si baterkou na obľúbené hračky, ukážte, že naozaj všetko zostalo na svojom mieste. Môžete sa zahrať na „detektívov“ a dokázať tak, že v izbe nie je nič strašidelné.
4. Rutina pred spaním
Deti milujú rituály a pravidelnosť. Pravidelné čítanie rozprávky, počúvanie pokojnej hudby alebo krátky relaxačný rozhovor pred spaním môže výrazne znížiť úzkosť. Vyhnite sa ale napínavým alebo strašidelným príbehom.
5. Upokojujúca prítomnosť rodičov
Niekedy stačí, že pri dieťati zostanete chvíľu po zhasnutí, kým sa neupokojí a nezaspí. Skúste neodchádzať náhle ale postupne. Môžete napríklad odísť s tým, že sa o pár minút vrátite, aby ste overili, či je všetko v poriadku.
6. Sebadôvera a odvaha
V rámci hier cez deň podporujte u dieťaťa pocity odvahy a sebadôvery. Môžete spoločne kresliť „strašidlá“ a potom ich spolu „vyhnať“ alebo roztrhať ich kresby. Tieto symbolické aktivity mu pomáhajú získať kontrolu a pocit, že dokáže situáciu zvládnuť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Väčšina strachov z tmy s vekom ustúpi. Ak sa však stane, že dieťa je kvôli tomuto strachu dlhodobo nevyspaté, je nadmerne úzkostné a strach z tmy výrazne obmedzuje jeho každodenné fungovanie, je na mieste poradiť sa s odborníkom – napríklad s detským psychológom. Ten môže odhaliť prípadné hlbšie príčiny a poskytnúť konkrétne rady a techniky, ako s touto úzkosťou pracovať.
Záver
Strach z tmy je prirodzenou súčasťou detského vývoja, počas ktorého sa deti učia rozpoznávať situácie, ktoré môžu vyvolať obavy. Pre rodičov je dôležité, aby nespochybňovali detské pocity a nezhadzovali ich, ale aby s láskavosťou a trpezlivosťou ukázali, že tma sama o sebe nie je nebezpečná. Sústrediť sa na prevenciu, vytvárať pokojnú a príjemnú atmosféru pred spaním a byť pre dieťa oporným bodom – to všetko pomáha prekonať strach z tmy a získať dôveru v bezpečie svojho domova.
Pamätajte, že úloha rodičov nie je iba strach odstraňovať, ale najmä naučiť dieťa, ako s ním pracovať a vysporiadať sa s ním. Ak spoločne vytvoríte bezpečný priestor, kde dieťa cíti, že sa o svojich obavách môže kedykoľvek rozprávať, dokážete postupne premeniť tmu z obávaného nepriateľa na bežnú súčasť života, ktorá už nebude desivá, ale prirodzená.