Jedného slnečného rána sa macko Filip zobudil vo svojom mäkkom machovom pelechu, ponaťahoval si labky a hneď sa usmial.
„Dnes si dám na raňajky medík,“ zamrmlal spokojne.
Lenže keď otvoril svoj malý drevený hrniec, zostal stáť ako prikovaný. Hrniec bol prázdny.
„Čože?“ vyhŕkol Filip. „Môj med! Kam sa podel môj sladký, zlatý med?“
Nazrel pod stôl, za peň, do košíka aj pod papradie. Hľadal všade, ale med nikde.
„Musím ho nájsť,“ povedal rozhodne a vybral sa do lesa.
Cestou stretol veveričku Ryšku, ktorá sedela na konári a chrúmala oriešok.
„Dobré ráno, Ryška,“ pozdravil ju Filip. „Nevidela si môj med? Zmizol mi z hrnca!“
Ryška si uhladila chvostík a prikývla.
„Videla,“ povedala. „Ráno sem prileteli včielky. Tvoj med odniesli späť do úľa na lúke za potokom.“
„Do úľa?“ začudoval sa Filip.
„Áno,“ povedala Ryška. „Možno si len brali to, čo spolu nazbierali.“
Filip sa zamyslel, poďakoval sa veveričke a pobral sa ďalej. Prešiel cez mäkký mach, preskočil malý potôčik a čoskoro prišiel na rozkvitnutú lúku. Uprostred stál veľký úľ a okolo neho veselo bzučali včielky.
Filip sa najprv trošku hanbil, ale potom sa zdvorilo opýtal:
„Milé včielky, nehnevajte sa… nevideli ste môj med?“
Jedna malá včielka si sadla Filipovi na labku.
„Filip,“ povedala jemne, „ten med sme odniesli späť k nám. Celé dni sme ho zbierali z kvietkov. Ty si si ho vzal a chcel si ho mať celý len pre seba.“
Filip sklopil oči.
„Nechcel urobiť zle,“ povedal ticho. „Len váš med mi veľmi chutí.“
Včielky sa na seba pozreli a potom sa usmiali.
„Med je naozaj sladký,“ povedali. „Ale ešte sladšie je, keď sa oň niekto podelí.“
Filip chvíľu premýšľal. Potom sa usmial aj on.
„Máte pravdu. Prepáčte. Nabudúce sa rád podelím.“
Včielky zabzučali od radosti.
„Tak poď s nami, Filip!“
Posadili ho na mäkkú trávu, priniesli trochu čerstvého medu a spolu si na ňom pochutnávali. Filip ochutnal lyžičku, potom druhú, a ešte viac ho tešilo, že sedí medzi novými kamarátkami.
Slniečko hrialo, kvietky voňali a lúka bola plná smiechu a bzukotu. Od toho dňa Filip už nikdy nechcel mať všetko iba pre seba. Keď dostal med, vždy sa podelil s kamarátmi.
Páčila sa vám rozprávka?
Podporou projektu svetrozpravok.sk mi pomôžete tvoriť ďalšie príbehy pre deti.
Zaujímavé informácie pre deti
