Kdesi na pokojnom úbočí hôr, medzi zelenými lúkami a hustými lesmi, žila mama koza so svojimi siedmimi malými kozliatkami. V chalúpke pod starým orechom vládla radosť a čulý detský smiech. Kozliatka boli veselé a hravé. No mama koza ich zároveň od malička učila opatrnosti, lebo vedela, že lesom sa túla zákerný vlk.
Jedného dňa sa mama koza chystala na trh po múku, chlieb a pár maličkostí, ktoré im doma chýbali. Pred odchodom zhromaždila všetky kozliatka okolo seba a prísnym, ale láskavým hlasom ich napomenula:
„Moje milé, dávajte si veľký pozor! Nikoho nepúšťajte dnu, kým sa nevrátim. A už vôbec nie vlka, ktorý sa túla po okolí. Spoznáte ho podľa hrubého hlasu a čiernych labiek. Mňa vždy spoznáte podľa jemného hlásku a bielych kopýtok.“
Kozliatka poslušne prikývli. Mama koza ešte raz skontrolovala, či sú dvere dobre zavreté a vybrala sa na cestu. Kozliatka ostali samy v chalúpke. Trošku vystrašené, no zároveň pyšné, že sa o seba budú chvíľu starať samé.
Nebolo to dlho po tom, čo koza odišla, keď sa za dverami ozvalo silné zaklopanie. Kozliatka okamžite spozorneli. Za dverami sa ozval hlas:
„Otvorte, milé kozliatka, to som ja, vaša mamička. Priniesla som vám dobrôtky!“
Najstaršie kozliatko však zostrilo uši a odpovedalo:
„Nie, nie, ty nie si naša mama! Jej hlas je jemný a láskavý, zatiaľ čo tvoj je hrubý a drsný. Ty si určite vlk!“
Vlk zlostne zareval, keď ho tak ľahko odhalili a s dupotom odbehol do lesa.
Vlk bol ale prefíkaný. Rozhodol sa, že svoj hrubý hlas nejako zmení za tenší. Rýchlo zbehol ku kováčovi v neďalekej dedine a chcel od neho, aby mu ukul tenší hlas. Kováč nechápal, na čo vlkovi bude tenký hlas. No keďže ho veľmi prosil, položil jeho hlavu na kovadlinu a kladivom mu uštedril niekoľko úderov po hrdle.
Vlk si párkrát odkašľal a zrazu z jeho papule zaznel jemnejší hlas. S ľahším krokom sa vybral späť k chalúpke, aby kozliatka znova oklamal.
Opäť sa ozvalo nesmelé klopanie na dvere a tentokrát aj hlas znel o veľa jemnejšie:
„Milé kozliatka, otvorte, to som ja, vaša mama! Priniesla som vám med a čerstvý chlebík!“
Kozliatka sa pozreli na seba s otázkou v očiach. Tentoraz hlas neznel tak podozrivo. Predsa si však spomenuli na mamkine varovanie.
„Ukáž nám najskôr svoje kopýtko, aby sme vedeli, či si naozaj naša mama!“
Vlk v rýchlosti strčil labu cez malú medzierku pod dverami. Hoci hlas mal teraz jemnejší, labka bola čierna a špinavá. Kozliatka vykríkli a vlka dnu nepustili.
„Ty nie si naša mama, lebo ona má kopýtka biele a ty máš čiernu labu so špinavými pazúrmi!“
Vlk labou zlostne buchol po dverách, no tie odolali. Bezmocne zavrčal a znova zmizol medzi stromami v lese.
Nahnevaný a hladný vlk sa však nehodlal vzdať len tak ľahko. Utekal k pekárovi a nakázal mu:
„Posyp mi labu bielou múkou, chcem, aby vyzerala snehobielo.“
Pekár sa vlka bál, a tak rýchlo urobil, čo od neho vlk žiadal. Bielou múkou mu posypal čiernu labu, aby mala farbu ako sneh. Potom vlk ešte raz zavrčal, skontroloval svoju novú labu a vydal sa späť ku kozliatkam.
Prišiel k dverám, zaklopal ľahúčko a spustil jemným hlasom:
„Kozliatka moje, otvoríte mi už teraz? To som ja, vaša mama! Priniesla som vám sladký medík z trhu a nové stužky na rožky.“
Kozliatka, ktoré si stále dávali pozor, opäť požiadali:
„Ukáž nám svoju labu, aby sme vedeli, že si naša mama!“
Tentoraz prestrčil vlk pod dverami labu bielu ako čerstvé cesto. Kozliatka pohľadom skonštatovali, že labka je naozaj biela a hlas znie pokojne a láskavo. Tiež už boli vyhladované, a keďže mama povedala, že pôjde na trh, možno im naozaj doniesla jedlo a stužky.
Najmladšie kozliatko, ktoré bolo najopatrnejšie, váhalo. No staršie ho presvedčili, že všetko vyzerá v poriadku. Napokon teda odomkli dvere.
Len čo dvere povolili, do izby sa vrútil vlk, až sa prach zdvihol. Kozliatka v momente pochopili, že to bol strašný omyl. Zdesene sa rozutekali po celej izbe a snažili sa skryť.
Prvé sa skrylo pod stôl. Druhé utekalo do postele a zaliezlo pod perinu. Tretie do sporáka. Štvrté do kuchynskej skrine. Piate pod lavicu. Šieste za záclonu v kúte.
Len to najmladšie, siedme, sa schovalo do starých hodín v kúte chalúpky, pričom sa ani nedovážilo dýchať.
Vlk ich všetky postupne vyňuchal a jedno po druhom ich… prehltol. Vystrašené kozliatka nemali šancu, lebo vlk bol silný a zúrivý. Iba najmladšie, schované v hodinách, nenašiel.
Zanedlho prišla mama koza domov. Už z diaľky sa jej niečo nezdalo. Dvere boli otvorené dokorán a v izbe bolo všetko prevrátené naruby. Jej srdce poskočilo od strachu a zavolala na kozliatka menom. Nik sa neozýval. Volala znova a znova.
A zrazu začula tenké pišťanie. Najmladšie kozliatko, celé vyľakané, so slzami v očiach, vyliezlo z hodín. Rýchlo maminku objalo a medzi vzlykmi jej vyrozprávalo, ako vlk všetkých oklamal a prehltlo všetky kozliatka.
Mama koza bola zlomená žiaľom, no vedela, že musí rýchlo konať. Vzala najmladšie kozliatko a začali vlka hľadať. Našli ho neďaleko chalúpky, ako si pod stromom spokojne odfukuje s obrovským bruchom – taký bol prejedený.
Koza si všimla, že sa vo vlkovom bruchu niečo hýbe, akoby sa kozliatka ešte vnútri nejakým zázrakom pohybovali. Rýchlo si priniesla veľké nožnice, ihlu a niť, a najmladšie kozliatko sa k nej pridalo. Vlk spal tak tvrdo, že si nič nevšimol.
Mama koza opatrne rozstrihla vlkovi brucho – a hľa, kozliatka z neho jedno po druhom vyskočili živé a zdravé. Strašne sa potešili, že sú zas voľné, hneď sa schúlili k mame a vzájomne sa všetci objímali.
Keď videli, že vlk ešte stále tvrdo chrápe, mama koza šepkom navrhla, nech do jeho brucha namiesto kozliatok vložia veľké kamene. Keď bolo vlkovo brucho poriadne ťažké, koza mu ho zašila.
Keď sa vlk prebudil, cítil po výdatnom obede smäd. Vstal na nohy a chcel sa napiť vody z neďalekej studne. No len čo sa naklonil nad studňu, balvany v jeho vnútri ho stiahli dolu. Vlk sa zrútil do studne a už sa z nej nevynoril.
Kozliatka, spolu s mamou kozou, radostne vybehli z úkrytu. Objali sa navzájom okolo krku a radovali sa, že sa zbavili zlého vlka. Chalúpku dali znova do poriadku a od toho dňa žili bezpečne a spokojne.
A tak, hoci ich vlk takmer pripravil o život, napokon vďaka odvahe a láske zvíťazila mama koza. Kozliatka si od toho dňa lepšie pamätali múdre rady svojej mamy a naučili sa byť oveľa opatrnejšie.
Zaujímavé informácie pre deti
Zaujímavosti o vlkoch
Aké poučenie pre deti prináša rozprávka Vlk a sedem kozliatok?
Zaujímavosti o rozprávke
- Pôvod a autori
Príbeh o Vlkovi a siedmich kozliatkach patrí do zbierky nemeckých rozprávok bratov Grimmovcov. Prvý raz ho vydali v roku 1812 v diele „Detské a domáce rozprávky“ (Kinder- und Hausmärchen). Rozprávka sa tradovala už dlho predtým ústnym podaním a bratia Grimmovci ju zaradili medzi príbehy so silným výchovným posolstvom. - Dej a ponaučenie
Hlavnou myšlienkou príbehu je varovanie pred nebezpečenstvom, ktoré môže hroziť od cudzích ľudí, a vyzdvihnutie dôležitosti opatrnosti, poslušnosti a dôvery vo vlastnú rodinu. Kozliatka dostanú od matky pokyny, aby vlka nespoznal, no aj tak sa ním dajú oklamať. Napokon však odvaha a láska matky zachránia jej deti a pomstia sa zlomyseľnému vlkovi. - Symbolika vlka
Vlk sa v európskych rozprávkach, mýtoch a legendách často spája s prefíkanosťou či zákernosťou. V tomto príbehu predstiera, že je niekým iným (mení si hlas či nohu), aby sa dostal k mláďatám. Téma „vlka v prestrojení“ sa objavuje aj v iných rozprávkach, napríklad v Červenej čiapočke. - Viaceré jazykové a kultúrne verzie
Rozprávka o Vlkovi a siedmich kozliatkach patrí k obľúbeným príbehom naprieč Európou, kde vzniklo množstvo národných i regionálnych verzií. Zvyčajne si zachováva hlavnú dejovú líniu o materinskej ochrane a lakonické, no silné ponaučenie o varovaní pred nedôverčivosťou. - Vplyv a adaptácie
Vlk a sedem kozliatok ovplyvnili literatúru pre deti, rozhlasové hry, divadelné predstavenia aj animované filmy. V rôznych spracovaniach býva rozprávka prispôsobená veku detského diváka a niektoré detaily – ako napríklad drastickejšie scény – sa môžu zmierniť alebo vypustiť, aby príbeh zostal prístupný aj menším deťom. - Paralela k iným Grimmovským rozprávkam
Rovnako ako v iných známych príbehoch bratov Grimmovcov (napr. Červená čiapočka, Janko a Marienka), aj tu sa silne prepája motív nebezpečenstva, ktoré číha na dôverčivé či nevinné postavy, a následné víťazstvo dobra vďaka rodinnej láske, spolupráci a dôvtipu.
Táto rozprávka zostáva obľúbenou nielen pre napätie a poučnú pointu, ale aj pre charakteristický motív slabšieho, ktorý sa dokáže ubrániť zlu prostredníctvom rodinnej lásky a múdrosti.
