Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Pred dávnymi vekmi, keď ľudia verili v mnohých bohov a rôzne prírodné javy pripisovali ich hnevu či vďačnosti, zamýšľali sa ľudia nad veľkým záhadným tajomstvom. Ich myseľ bola opantaná nezvyčajnou svetelnou šou na oblohe. Preto, že sa objavovala nad polárnym kruhom, nazývali ju polárna žiara. Ľudia sa zamýšľali nad tým, aký význam môže mať táto neskutočná hra farieb a svetla na oblohe. Lámali si hlavu nad otázkou, ako vzniká a prečo sa objavuje na oblohe nad polárnym kruhom.
V niektorých severských krajinách verili, že polárna žiara je most, ktorý spája svet ľudí a svet bohov. Tí, ktorí sa chcú dostať k bohom do Valhaly, musia prejsť po tomto moste. V grónskej mytológii sa hovorí, že polárna žiara sú duše zosnulých, ktoré sa hrajú s ľadovými medveďmi. V Kanade zase verili, že polárna žiara je oheň, ktorý zapálili lovci, aby si zohriali ruky a nohy.
Ale nie všetci ľudia verili týmto príbehom. Niektorí boli zvedaví a chceli zistiť skutočnú pravdu o tajomstve polárnej žiary. Takí boli aj dvaja odvážni dobrodruhovia, bratia Erik a Frey. Jedného dňa sa rozhodli, že sa vydajú na sever, odkiaľ polárna žiara prichádzala. Chceli zistiť, čo sa tam skrýva a aké to tam je. Pripravili si teplé oblečenie, sane ťahané psami naplnili zásobami a s veľkou dávkou odvahy a túžby vyrazili na neznámu cestu na sever.
Cesta bola dlhá a náročná. Museli prekonať obrovské zasnežené pláne, kde ich odhodlanie preverili mrazivé víchrice. Kráčali cez zasnežené lesy, prekonávali hlboké priepasti a brodili sa studenými potokmi. Keď sa dostali k masívnemu ľadovcu, museli opustiť svoje psy a len s tým, čo dokázali odniesť na svojich chrbtoch, sa vydali cez nebezpečný ľadovec, ktorý bol plný bezodných trhlín. Ale nevzdávali sa. Vedeli, že na konci tejto cesty ich čaká niečo úžasné.
Po niekoľkých dňoch cestovania sa dostali do miesta, kde už nebolo žiadne slnko. Bola tam len tma a hviezdy. A polárna žiara. Bola taká krásna, až im to vyrazilo dych. Zastavili sa a pozerali sa na ňu s otvorenými ústami. Bola to najkrajšia vec, akú kedy videli. Zdalo sa im, že sa na nich žiara usmieva a volá ich, aby sa k nej priblížili.
V tom sa pri bratoch objavil starý muž oblečený v tulenej koži. Volal sa Ymir a bol to náčelník kmeňa, ktorý žil v tejto nehostinnej krajine už po stáročia.
„Kde sa tu beriete a čo tu hľadáte?“ spýtal sa Ymir bratov.
„Chceme zistiť ako vzniká polárna žiara a prečo ju vlastne vidíme na oblohe aj v našej krajine. Na ceste sme už skoro mesiac a dúfame, že sme už blízko cieľa,“ odpovedal mu Erik.
Ymir bol ohromený ich odvahou a húževnatosťou. Preto sa rozhodol porozprávať im príbeh.
„Je to už možno tisíc rokov, keď si chceli ľudia z nášho kmeňa uctiť bohov, ktorí im dali múdrosť, pokoru a odvahu. Tri vlastnosti, vďaka ktorým mohli prežívať v týchto nehostinných podmienkach. Z vďačnosti sa rozhodli postaviť tri sochy, ktoré by symbolizovali bohov a ich vlastnosti. Keďže tu ale okrem snehu nie je nič iné, postavili snehuliakov. Prvému dali do ruky fakľu s modrým plameňom, ktorý symbolizoval múdrosť. Druhý snehuliak mal zelený plameň symbolizujúci pokoru a tretí s červeným plameňom predstavoval odvahu. Naši predkovia si posadali dookola a ďakovali bohom. Odrazu sa svetlo z plameňov začalo dvíhať vyššie a vyššie až bolo vysoko na oblohe. V tom spadli z neba tri hviezdy priamo na snehuliakov a tí ožili. Našim predkom povedali, že vždy, keď im bude najhoršie, vyšlú na oblohu svoje farebné plamene. Odvtedy, keď je nám ťažko, vidíme na oblohe polárnu žiaru, ktorá nám pripomína múdrosť, pokoru a odvahu. Vlastnosti, ktoré máme už od nepamäti a pomáhajú nám prežiť.“
Frey s Erikom starému mužovi neverili. Príbeh sa im páčil, ale aby polárnu žiaru vytvárali snehuliaci? Trocha sa tomu aj smiali.
„Neveríte mi? Ak pôjdete ešte deň na sever, nájdete to, čo hľadáte,“ povedal im Ymir a potichu odišiel.
Bratia pokračovali v ceste na sever, aj keď už boli príliš vyčerpaní a takmer bez zásob jedla. Keď na druhý deň nevládali, sadli si do snehu. Zrazu neďaleko od nich zbadali tri postavy. Keď sa pozreli lepšie, videli troch snehuliakov. Že by mal ten starý muž pravdu? Pomysleli si bratia. Podišli bližšie k snehuliakom. Skutočne. Snehuliaci držali v rukách fakle. Jeden s modrým, druhý so zeleným a tretí s červeným plameňom. Farebné plamene stúpali vysoko na nebo, kde spolu predvádzali nádherný tanec. Erik a Frey spoznali tajomstvo polárnej žiari.
Bratia boli tak unavení, že pri pohľade na žiaru zaspali. Keď sa zobudili, nachádzali sa v stane náčelníka Ymira. Ten im porozprával, ako ich našli takmer úplne zmrznutých. V poslednej chvíli im zachránili životy. Erik s Freyom boli touto bielou krajinou a najmä polárnou žiarou a jej tajomstvom tak očarení, že sa tam rozhodli ostať. Stali sa členmi Ymirovho kmeňa a boli tam šťastní. Vznik a význam polárnej žiary tak ostal pre ostatných ľudí vo svete tajomstvom. Preto si až doteraz vysvetľujú ľudia polárnu žiaru po svojom.
Zaujímavé informácie pre deti
