V hlbokom, rozľahlom lese, plnom šumenia listov a nekonečného spevu vtáčikov, žila mladá líška menom Rút. Jej srsť bola ako zlatý plameň v rannom slnku, oči zvedavo žiarili zvedavosťou a jej chvost bol hustý a nadýchaný ako obláčik.
Rút mala na líšku dosť nezvačajný sen – chcela sa stať speváčkou. Zatiaľ čo sa jej rovesníci venovali bežným líščím činnostiam, ako sú lov a behanie po lese, Rút trávila svoje dni snívaním o hudbe a melódiách. Bola inšpirovaná spevom vtáčikov, ktoré neustále obohacovali lesný vzduch svojimi čistými tónmi. Cítila, že aj ona môže zatóniť nejaké tie piesne, ktoré by potešili uši aj srdcia zvieratiek v lese.
Napriek tomu, že sa snažila, jej prvotné pokusy o spev zneli viac ako skučanie. No namiesto toho, aby sa vzdala svojho sna, Rút sa rozhodla, že spievať sa naučí stoj čo stoj. Každé ráno ešte pred východom slnka vyšla zo svojej nory a v tichu medzi stromami cvičila. Pritom pozorovala, ako lesný vánok rozhojdáva listy na stromoch a ako voda šumí v potoku. Vo zvukoch prírody hľadala inšpiráciu pre svoje melódie.
Ako dni plynuli, Rút sa stávala odvážnejšou a rozhodla sa, že je čas svoj talent predviesť ostatným. Vybrala si deň, keď sa konal veľký lesný sviatok, kde sa všetky zvieratá zídu spolu, aby sa radovali a oslavovali príchod jari. Vedela, že to bude perfektná príležitosť ukázať všetkým, čo sa naučila.
Keď nastal veľký deň, Rút sa starostlivo pripravila. Našuchorila svoj chvost tak, aby vyzeral čo najpôsobivejšie, v potôčiku si umyla svoju žiarivú srsť a zhlboka dýchala, aby utíšila motýle vo svojom žalúdku. Potom, plná odhodlania a vzrušenia, sa vydala na poľanu, kde sa malo všetko odohrávať.
Stála tam v strede obdivu a zvedavých pohľadov, ktoré sa na ňu upierali zo všetkých strán. Srdce jej divoko bilo, no keď sa ozval tichý šepot vetra, Rút začala spievať: jej hlas bol neistý a chvejúci, ale plný nádeje. Keď dospievala, zvieratká ostali ticho.
Až malý zajac toto ticho prelomil a povedal: „Ach, Rút, tvoj spev je trošku drsný, skús to viac zjemniť.“ Vtáčik z vetvy nad ňou si prikrýval krídlami uši a pridal: „Určite by to chcelo omnoho viac cviku, Rút.“ A starý medveď, ktorý si práve ostril pazúry, zamrmlal: „Hmm, spev je fajn, ale nie je pre každého.“
„Možno by spev mal zostať len pre vtákov,“ pridal sa k medveďovi statný jeleň.
Rút cítila, ako sa jej srdce láme pri každom slove. Snažila sa, veľmi sa snažila! Ale jej spev zjavne neprinášal radosť tak, ako si predstavovala. Po posledných radách od zvieracích priateľov jej slzy pokropili líčka a unavene sa vybrala hlbšie do lesa, kde sa nikto nemohol pozerať na jej smútok. Tam, pod starým dubom, sa skrčila a plakala.
Zatiaľ čo osamelá líška nariekala, náhodou tade prechádzal starý muž s knihou plnou nôt pod pažou. Bol to učiteľ spevu, pán Jedlička, ktorý si vybral práve tento les na svoje dopoľudňajšie prechádzky, na ktorých pravidelne hľadal inšpiráciu. Pohľad na plačúcu líšku ho hlboko zasiahol. Opratrne k nej pristúpil a opýtal sa: „Prečo plačeš, mladá dáma?“
Medzi vzlykmi Rút prezradila svoj smutný príbeh. Pán Jedlička, počúvajúc o jej túžbe spievať, sa rozhodol pomôcť. „Naučím ťa, ako očariť celý les svojim spevom,“ sľúbil jej s úsmevom.
Nasledujúce týždne boli plné trpezlivých lekcií spevu. Pán Jedlička učil Rút, ako dýchať, ako držať tón a ako vyjadriť emócie v piesni. Pomaly, ale isto, jej spev začal znieť čoraz lepšie a Rút znova našla svoju stratenú dôveru. Napokon prišiel deň, kedy učiteľ Jedlička prehlásil, že je čas znova sa ukázať na lesnej poľane. Zvieratká sa zišli, tentoraz s väčším očakávaním, pretože sa rozchýrilo, že Rút má nového učiteľa.
Keď Rút začala spievať, jej hlas teraz čistý a silný, znel po celej poľane ako melódia nebeských fanfár. Zvieratká zostali ohromené. Medveď tlieskal, veveričky tancovali a vtáčiky otvárali zobáky od úžasu. Jej pieseň dojala všetkých, ba aj vždy vážny jeleň, si hmkal melódiu krásnej líščej piesne.
Takto Rút, odhodlaná líška, s pomocou trpezlivého učiteľa a svojej nezlomnej vôle, dosiahla svoj sen a stala sa speváčkou, ktorá svojím hlasom rozveselila celý les. A tak sa v lese rozľahlo šťastie a harmónia, o ktoré sa postarala jedna malá líška so srdcom plným piesní.
Zaujímavé informácie pre deti
