Malé prasiatko menom Pišta bývalo so svojimi rodičmi a súrodencami na malom gazdovstve pod vysokými horami. Všetky prasiatka sa na ich gazdovstve cítili šťastné, len Pištovi sa tam nepáčilo. Prekážalo mu, že je tam stále zima, čassto prší a do chlievika fúka nepríjemný vietor.
Pišta bol veľmi zvedavé a odvážne prasiatko. Rád čítal knižky o ďalekých krajinách, kde svieti slnko a nikdy tam nie je zima. Raz v jednej knižke objavil obrázky Afriky a veľmi sa mu zapáčili. Boli tam zvieratká, ktoré nikdy predtým nevidel, exotické rastliny a nádherné pláže s horúcim pieskom. Vtedy sa rozhodol, že sa vyberie do Afriky, aby unikol zime a zažil nové dobrodružstvá.
A tak si jedného dňa skoro ráno, keď ešte všetci spali, zabalil do ruksaka všetky svoje obľúbené veci – knižku o Afrike, deku, svoju plyšovú hračku a trochu jedla na cestu. Potichu sa vykradol z domu a vydal sa na dlhú cestu do Afriky. Pišta šiel a šiel, prechádzal cez lúky, lesy a polia. Občas sa zastavil, aby si oddýchol a načerpal sily. Po ceste stretával rôzne zvieratká, ktoré sa ho pýtali, kam má namierené. Keď im povedal o svojom pláne odísť do Afriky, neveriacky krútili hlavami. Vraj je to príliš ďaleko a nebezpečné pre malé prasiatko. Pišta sa ale nenechal odradiť a odhodlane pokračoval v ceste do vysnívanej krajiny.
Po dlhých dňoch putovania sa malému prasiatku podarilo dostať do prístavu, kde kotvia veľké lode smerujúce do ďalekých krajín. Pišta sa nenápadne dostal na jednu takú loď a dúfal, že ho dovezie až do vytúženej Afriky. Schoval sa v podpalubí medzi debny s tovarom, veriac, že ho tam nikto neobjaví. Loď pomaly vyplávala z prístavu a Pišta šťastne zaspával s predstavou, ako si o pár dní bude užívať teplé slnečné lúče na piesočnatých afrických plážach. Netušil však, aké dobrodružstvá a prekážky ho ešte len čakajú.
Keď loď po dlhej plavbe konečne zakotvila v africkom prístave, Pišta sa prebudil na hlasný lomoz nakladania a vykladania tovaru. Opatrne vyliezol spomedzi debien a vyšiel na palubu. Očiam nemohol uveriť – všade okolo bolo plno exotických vôní, farieb a zvukov. Vedel, že konečne dorazil do vysnívanej Afriky.
S batôžkom na chrbte sa Pišta vydal preskúmať prístav. Obdivoval pestrofarebné stánky s ovocím, ktoré nikdy predtým nevidel a čudoval sa nad neznámymi zvieratkami, čo pobehovali okolo. Zrazu zbadal skupinku opíc, ktoré niečo vystrájali neďaleko stánkov. Zvedavo sa k nim priblížil, aby zistil, čo sa deje. Opice sa z nejakého dôvodu hádali a škriepili. Pišta si všimol, že jedna malá opička smutne sedí bokom a plače. Zľutoval sa nad ňou a podišiel bližšie. Opýtal sa jej, čo sa stalo, a opička mu povedala, že jej ostatní zobrali jej obľúbenú hračku a nechcú jej ju vrátiť.
Pišta sa rozhodol opičke pomôcť. Pristúpil k rozhádanej skupine opíc a nahlas zvolal: „Hej, vy tam! Prečo ste zobrali tejto malej opičke jej hračku? To sa nerobí!“ Opice prekvapene pozreli na odvážne prasiatko a prestali sa hádať. Pišta im vysvetlil, že brať druhým veci je veľmi zlé, a že by sa mali ospravedlniť a opičke jej hračku vrátiť.
Opice si uvedomili, že konali zle. Ospravedlnili sa malej opičke a vrátili jej hračku. Tá od radosti poskočila a poďakovala Pištovi za pomoc. Zoznámili sa a opička, ktorá sa volala Lola, ponúkla, že mu ukáže tie najkrajšie miesta v okolí.
Prasiatko a malá opica sa stali najlepšími kamarátmi a spoločne sa vybrali preskúmať krásy Afriky. Pišta spoznával miestne zvieratá a ochutnával chutné exotické ovocie. Vďaka svojej láskavosti a odvahe hneď v prvý deň zažil nečakané a nezabudnuteľné dobrodružstvo. Tešil sa, čo všetko ešte v Afrike zažije.
Pišta a Lola sa rozhodli, že sa vyberú preskúmať neďalekú savanu. Lola mu cestou rozprávala o všetkých zvieratách, ktoré tam žijú – žirafách, zebrách, slonoch a hlavne o levoch, kráľoch všetkých zvierat. Pišta počúval so zatajeným dychom. Trochu sa obával stretnutia s levom, ale zvedavosť bola silnejšia. Keď došli na okraj savany, Pišta žasol nad nádherou, ktorá sa pred ním rozprestierala. Všade sa zelenala vysoká tráva a sem-tam sa pásli rôzne zvieratá. Odrazu sa spoza vysokej trávy ozvalo hlasné zívnutie. Prasiatko s opicou stuhli od strachu – spomedzi stebiel sa vynoril mohutný lev!
Lev si zvedavo premeriaval zvláštnu dvojicu. „Čo tu robí prasa s opicou?“ zahrmel a pomaly sa k nim blížil. Lola rýchlo zašepkala Pištovi: „Hlavne sa nehýb a rob presne to, čo ti poviem!“
Keď bol lev už len pár krokov od nich, Lola nahlas zvolala: „Ó, veľký kráľ zvierat, prosíme ťa o milosť! Toto nie je obyčajné prasa, ale vyslanec z ďalekej krajiny, ktorý ti nesie vzácny dar!“ Lev prekvapene zastal a Pišta hneď pochopil Lolinu lesť. Uklonil sa a prehovoril: „Áno, velikánsky lev, prinášam ti dar, aký si ešte nikdy nedostal. Je to zázračná masť, ktorá ti zaručí, že tvoja hriva bude navždy lesklá a majestátna!“ Lev nadvihol obočie, zjavne potešený predstavou žiarivej hrivy.
Lola rýchlo zašepkala Pištovi: „Teraz mu daj niečo z tvojho ruksaku!“ Pišta rýchlo siahol do batoha a vytiahol pohárik s džemom, ktorý si zobral z domu. Podal ho levovi a povedal: „Tu je ten zázračný elixír, veľký kráľ všetkých zvierat.“
Lev si zvedavo oňuchal pohárik, otvoril ho a ochutnal. „Mňam, veď to je vynikajúce!“ zvolal nadšene a na jeden glg vypil celý pohárik džemu. Spokojne sa oblizoval a jeho hriva sa leskla v slnečných lúčoch.
„Ďakujem ti, vyslanec,“ povedal lev prasiatku. „Ukázal si mi, že na svete sú veci, ktoré som ešte nepoznal. Môžeš voľne prejsť mojim kráľovstvom.“ Potom sa otočil a zmizol vo vysokej tráve.
Štefan a Lola si vydýchli. Spoločne sa zasmiali nad prešibaným trikom, ktorý sa im podaril. Bok po boku sa vydali ďalej spoznávať nádheru a zázraky africkej prírody, tešiac sa na nové priateľstvá a dobrodružstvá, ktoré ich ešte len čakajú. Spolu zažili v Afrike ešte množstvo nezabudnuteľných dobrodružstiev. Navštívili vysoké vodopády, kde sa kúpali a šantili vo vode spolu s malými hravými hrochmi. Potom sa vybrali do hlbokej džungle, kde obdivovali pestrofarebné vtáky a exotické kvety, aké Štefan nikdy predtým nevidel.
Jedného dňa sa vybrali na pláž, kde sa stretli s veselými tučniakmi. Pišta bol prekvapený, že v Afrike žijú aj tučniaky, ale Lola mu vysvetlila, že existujú rôzne druhy tučniakov a niektoré z nich žijú aj v Afrike. Spolu naučili tučniakov, ako stavať pieskové hrady a hrali sa s nimi na naháňačku vo vlnách. Inokedy zase Lola zobrala Pištu na návštevu svojej rodiny v korunách stromov. Pišta sa najskôr bál šplhať tak vysoko, ale s pomocou a povzbudením svojej kamarátky to nakoniec zvládol. Spoznal Lolinu početnú rodinu a spoločne sa zabávali a pochutnávali na šťavnatom tropickom ovocí.
Dni plynuli a Pišta spoznával čoraz viac krás Afriky a jej obyvateľov. No i keď bol veľmi šťastný po boku svojej novej kamarátky Loly a užíval si slnečné počasie, začalo sa mu po čase cnieť za domovom. Spomenul si na svoju milujúcu rodinu, na mamu, otca a súrodencov, ktorí mu veľmi chýbali. Jedného večera, keď sedeli s Lolou na brehu rieky a pozorovali západ slnka, sa jej Pišta zdôveril so svojimi pocitmi. Lola ho chápavo objala a povedala: „Pišta, rozumiem ti. Aj ja by som bola smutná bez svojej rodiny. Viem, že ich máš veľmi rád a oni teba tiež. Možno nastal čas vrátiť sa domov.“
Pišta sa zamyslel a uvedomil si, že Lola má pravdu. Rozhodol sa, že je čas vrátiť sa späť na gazdovstvo. Lola mu pomohla zabaliť si veci a vyprevadiť ho na cestu. Pri lúčení si sľúbili, že zostanú navždy priateľmi a že sa jedného dňa určite zase stretnú.
Pišta sa vydal na dlhú cestu domov, plný zážitkov a spomienok na dobrodružstvá v Afrike. Keď po mnohých dňoch dorazil na gazdovstvo, vrhol sa šťastne do náručia svojej rodiny. Všetkým rozprával o svojich zážitkoch, o Lole a o kráse ďalekej Afriky. Rodina bola rada, že sa vrátil v poriadku domov. A tak Pišta zistil, že hoci je dobrodružstvo a spoznávanie nových vecí vzrušujúce, to najdôležitejšie je mať milujúcu rodinu a priateľov. A kto vie, možno sa raz do Afriky vráti, ale tentokrát už aj so svojimi najbližšími.
Zaujímavé informácie pre deti
