Raz v malej, pokojnej dedinke, na kraji lesa, žili dve malé dievčatká menom Ella a Líza. Boli to nerozlučné kamarátky od chvíle, ako sa Ella s rodinou nasťahovala do vedľajšieho domu, keď mali obidve len päť rokov. Spolu trávili nekonečné hodiny hraním sa v lesnom parku, zbierali divoké kvety a vymýšľali tajné kódy, ktoré im pomohli udržať ich dobrodružstvá v tajnosti pred dospelými.
Ella bola veľmi tvorivá, milovala kreslenie a príbehy o vílach, ktoré vraj žili v ich lesíku. Líza bola zase plná energie a odvahy, rada vymýšľala nové hry a bolo jej naprosto prirodzené chrániť Ellu, keď sa niekedy dostali do drobných problémov.
Jedného dňa, keď Ella prišla k Líze na návštevu, našla ju sedieť na schodoch pred domom, so zvesenou hlavou a s očami plnými smútku. Ella, zaskočená zmenou v správaní svojej priateľky, opatrne k nej pristúpila a opýtala sa, čo sa deje. Líza, ktorá chvíľu váhala s odpoveďou a zdalo sa, že hľadá správne slová, nakoniec povedala: „Ella, my… my sa budeme sťahovať.“
„Tak skoro? A kde sa sťahujete?“ spýtala sa Ella roztraseným hlasom.
„Nie, až na konci školského roka,“ odpovedala Líza pomaly. „Otec dostal novú prácu vo veľkom meste. Ďaleko odtiaľto.“ Hlas jej zlyhal a slzy začali tiecť po jej lícach.
Ella, nevediac, ako reagovať, objala svoju kamarátku. Cítila, ako sa aj jej oči plnia slzami. Vtedy jej napadlo, že priateľstvo, ktoré mali, by kvôli takejto zmene mohlo skončiť. Stráca svoju najlepšiu priateľku, ktorá bola pre ňu ako sestra. Ale v tom objatí, podporovanom tichým šepotom lesa okolo nich, vedeli obe dievčatká, že ich priateľstvo je niečo viac, ako len hry a spoločné zážitky. Bolo to niečo hlbšie, čo ani vzdialenosť nemohla tak ľahko zničiť.
Líza sa nakoniec odtiahla a snažila sa usmievať cez slzy. „Budeme si písať, však áno? A navštevovať sa?“
Ella prikývla. „Samozrejme, že áno. Nič nás nedokáže rozdeliť, neboj sa.“
Ich sľub dal dievčatám novú nádej a silu prekonávať nadchádzajúce prekážky. Aj keď netušili, čo všetko ich ešte čaká, vedeli, že majú jedna druhú ako oporu. A tak, aj keď vánok niesol so sebou správy o zmene, priniesol tiež iskričku dobrodružstva a novej kapitoly v ich nezničiteľnom priateľstve.
Keď nadišiel deň sťahovania, obloha bola zamračená, akoby aj príroda smútila spolu s Ellou a Lízou. Dom Lízinej rodiny bol plný krabíc a kufrov, a všetko bolo pripravené na odchod. Ella prišla skoro ráno, aby sa mohla poriadne rozlúčiť so svojou najlepšou priateľkou. Obe dievčatká si vymenili malé darčeky – Ella dala Líze malý denník s vlastnoručne maľovaným obalom, aby si mohla zapisovať všetky svoje nové zážitky a cítiť sa tak bližšie k Elle. Líza jej naoplátku dala náramok priateľstva, ktorý sama uplietla, s dvoma prepletenými nitkami – zelenou za nádej a modrou za vernosť.
Rozlúčka bola sladko-horká, plná objatí a sľubov, že si budú každý deň písať, a keď sa bude dať, tak sa navštívia. Keď sa Lízina rodina so svojím autom pohla, Ella stála na ceste, mávala a pozerala, ako sa auto vzďaľuje, kým úplne nezmizlo z dohľadu.
Prvé týždne boli pre obidve dievčatká ťažké. Chýbali im ich spoločné hry a rozhovory. Avšak ich sľub písať si, bol silnejší, a tak každý deň posielali správy cez sociálne siete, emaily a občas i staromódne listy. Ella často popisovala, aký je les bez Lízy, aké nové kvety objavila, alebo ako pomohla ošetrovať zraneného vtáčika. Líza z mesta posielala príbehy o nových kamarátoch, zaujímavých miestach ako múzeá a parky, ktoré by si Ella určite zamilovala.
Ich prvá vzájomná návšteva prišla omnoho skôr, ako čakali. Líza sa vrátila späť do dediny počas jesenných prázdnin. Dievčatá mali celú hromadu príbehov, ktoré si chceli osobne povedať a celý deň strávili spolu. Preskúmali svoje obľúbené miesta v lese, ktoré mali teraz, vďaka padajúcemu lístiu, úplne inú atmosféru. Návšteva preletela ako vietor a s každým novým stretnutím ich priateľstvo prekvitalo viac a viac. Keď Líza odchádzala, vedeli obidve, že hoci sú vzdialené, ich spojenie zostáva nerozbitné. Priateľstvo, ako zistili, nebolo o miestach, ale o momentoch a spomienkach, o ktoré sa spolu delili, a nových, na ktoré sa ešte tešili.
Roky ubiehali, a ako to už v živote býva, aj Líza a Ella sa starali o svoje školské povinnosti a nové záľuby. Napriek všetkému, čo im život prinášal, ich vzájomná komunikácia a pravidelné návštevy neustali. Obe dievčatá si postupne vytvárali plány pre svoju budúcnosť, avšak v srdciach mali stále istotu, že ich cesty sa opäť spoja.
Keď prišiel čas vybrať si strednú školu, osud mal pre nich prichystané prekvapenie. Po mnohých diskusiách s rodičmi a večeroch strávených prechádzaním prospektov škôl, obidve nezávisle od seba zvolili rovnakú strednú školu – renomovanú akadémiu umenia v meste, kde teraz Líza žila. Deň zápisu do školy bol plný nervozity a očakávania. Ella sa zastavila vo vestibule školy a rozhliadla sa okolo seba v nádeji, že zbadá známu tvár. A skutočne, z davu mladých študentov a ich rodičov sa vynorila jedna usmievajúca sa tvár, ktorú Ella okamžite spoznala. „Líza!“ zakričala a rozbehla sa k svojej dlhoročnej priateľke.
„Ellaaa!“ ozvalo sa rovnako nadšene. Dievčatá sa objali, a ich smiech a radostný plač zaplnili priestor.
Stretnutie po dlhom čase a za tak šťastných okolností dodalo ich priateľstvu nový rozmer. Keďže teraz navštevovali rovnakú školu, ich každodenné dobrodružstvá pokračovali, no už so zameraním na umenie a tvorbu, ktorá bola srdcovkou pre obe.
Spoločne navštevovali hodiny maľby, tanca a literatúry, podporovali sa vo svojich umeleckých projektoch a vystúpeniach. Ich prirodzená kreativita ich čoskoro radila medzi obľúbených žiakov učiteľov i spolužiakov. Ich priateľstvo sa prehlbovalo nielen cez štúdium ale i cez spoločné zážitky zo školských výletov, školských plesov a nekonečných nocí strávených vzájomným porozumením a podporou.
Ako dospeli, ich cesty sa odvíjali rôznymi smermi – Ella skončila ako úspešná detská knižná ilustrátorka a Líza sa stala rešpektovanou tanečnou inštruktorkou. Ale bez ohľadu na to, aké rôzne boli ich profesijné cesty, ich silné priateľstvo z detstva zostalo neporušené až do dospelosti. Často sa stretávali, aby pokračovali vo svojich tradíciách, zdieľali nové príbehy a oslavovali život s rovnakou radostou a entuziazmom ako keď boli malé dievčatká.
Priateľstvo medzi Ellou a Lízou dokazovalo, že skutočné väzby vydržia napriek vzdialenosti, času, a dokonca i životným zmenám, ktoré prinášajú dospievanie a dospelosť. Ich príbeh nie je len o zachovaní starých priateľstiev, ale aj o objavovaní nových spôsobov, ako byť pre niekoho dôležitým.
Zaujímavé informácie pre deti
