V malej dedinke pod najvyššími slovenskými horami, žil mladý pretekár menom Zonko. Zonko mal vášeň pre motorky a sníval o tom, že raz bude najrýchlejším pretekárom na svete. Odo dňa, keď si prvýkrát sadol na svoju motorku, trénoval a snažil sa zlepšiť svoje jazdecké zručnosti. Napriek jeho snahe, bol stále len priemerným pretekárom a v závodoch mu to nešlo príliš dobre. Stále sa nachádzal v tieni ostatných pretekárov. Jeho motorka, ktorú mal ešte po otcovi, síce bola spoľahlivá, ale nestačila na konkurenciu novších a výkonnejších strojov. Napriek mnohým neúspechom sa však Zonko nenechal odradiť a pokračoval v tréningu a súťažení.
Jedného dňa sa sklamaný Zonko vracal z ďalšieho neúspešného preteku, keď na ceste stretol starčeka. Tento tajomný muž s pôvabným úsmevom hovoril hlbokým hlasom, ktorý znel, akoby prišiel z iného sveta.
„Môžeš byť rýchlejší, Zonko,“ povedal tajomný starček. „Všetko, čo potrebuješ, je vlastniť tajomstvo rýchlosti, ktoré je skryté v srdci najvyššej hory. Nasleduj ma.“
Zonko, plný zvedavosti a nádeje, nasledoval starého muža do hlbokého lesa, ktorý sa rozprestieral na začiatku najvyššej hory. Tam mu ukázal starobylý kamenný oltár so zvláštnym artefaktom z kameňa. Vyzeralo to ako staroveké koleso s krídlami.
Starec Zonkovi vysvetľoval: „Tento artefakt sa volá Tajomstvo rýchlosti. Zober si ho so sebou a ver v jeho zázračnú silu. Vďaka tomuto artefaktu sa staneš rýchlejším, ako si si kedy predstavoval. Nos ho ale v tajnosti, nikomu o ňom nemôžeš povedať. A nezabudni, musíš ho mať vždy pri sebe na každých pretekoch.“
Zonko uchopil Tajomstvo rýchlosti do svojich rúk a cítil, ako sa jeho telo naplnilo energiou a odhodlaním. Od tej chvíle sa začal venovať prísnemu tréningu, so zázračným artefaktom vždy vo svojom vrecku. Postupne zlepšoval svoje schopnosti. Jeho jazdné umenie sa stalo také precízne a rýchle, že aj jeho stará motorka začala prekonávať nové a moderné motorky. Zonko začal vyhrávať nielen miestne ale aj celoštátne preteky. Samozrejme, vždy mal pri sebe artefakt.
Nakoniec sa Zonkovi podarilo dostať na veľké preteky, kde sa stretávali najlepší závodníci z celého sveta. Zonkova jazda bola dokonalá a do cieľa prišiel na prvom mieste. Všetci ostatní pretekári mu gratuľovali a nevedeli pochopiť, ako môže Zonko jazdiť tak rýchlo na starej motorke. Zonko sa len pousmial, ale o svojom tajomstve nikomu nepovedal. Natešený z výhry sa vrátil domov, kde odrazu zbadal na stole svoj artefakt.
„Veď ja som nemal Tajomstvo rýchlosti na pretekoch pri sebe. Ako som mohol zvíťaziť?“, zamyslel sa Zonko. V tom za sebou počul známy hlas.
„Ten artefakt nie je vôbec zázračný. Je to síce pekný ale úplne obyčajný kameň“, začal rozprávať starček. „Všetko, čo si dokázal, bolo vďaka tvojmu odhodlaniu a viere vo vlastné schopnosti. Dokázal si to vďaka tvrdému tréningu. Tajomstvo rýchlosti nie je ukryté v tom kameni ale v tebe, Zonko“.
Mladý pretekár pochopil, že žiadny zázračný kameň neexistuje. Odvtedy ho už na preteky nenosil a všetky ďalšie úspechy na svojej motorke dosiahol len vďaka svojim schopnostiam a odhodlaniu. Aj keď nevyhrával všetky preteky, Zonko sa stal pretekárskou legendou, o ktorej sa ešte dlho hovorilo, že pozná tajomstvo rýchlosti.
