Niektorí rodičia si to určite všimli – deti si vyberú jednu rozprávku a chcú ju počuť každý večer. Znova a znova. Už ju poznajú naspamäť, vedia, čo príde, a aj tak si nevyberú inú. Možno si hovoríte: „Veď máme doma celú knižnicu rozprávok!“ Ale dieťa chce len tú jednu. Prečo je to tak? Je to len fáza, pohodlnosť alebo niečo viac? V skutočnosti je za tým niečo oveľa hlbšie – psychológia detského vývoja, potreba bezpečia a aj skvelá príležitosť, ako deti učiť.
Deti milujú opakovanie, pretože im prináša istotu
Malé deti sa každý deň učia niečo nové. Svet je pre ne neustále premenlivý, plný nových slov, zvukov, tvárí a situácií. A to môže byť vyčerpávajúce. Opakovanie známeho príbehu im pomáha nájsť v tom všetkom istotu a pocit kontroly. Vedia, čo príde. Vedia, že levík z rozprávky opäť nájde mamičku, že vlk zase neuspeje a že všetko skončí dobre. Táto predvídateľnosť im prináša pocit bezpečia a pokoja. Najmä pred spaním, keď potrebujú upokojiť myseľ.
Psychológovia hovoria, že deti si opakovaním upevňujú vzťah k tomu, čo poznajú. Rozprávka sa pre nich stáva akýmsi „emocionálnym plyšákom“. Niečím, čo ich upokojuje, čo milujú a na čo sa môžu spoľahnúť.
Opakovanie pomáha deťom učiť sa
Z psychologického hľadiska je opakovanie jedným z najdôležitejších spôsobov, ako sa deti učia. Keď počúvajú ten istý príbeh stále dokola, zlepšujú si jazykové zručnosti. Všimnú si nové slová, začnú chápať vetné štruktúry a učia sa spájať príčiny a následky.
Každým opakovaním príbeh viac a viac „nasávajú“. Najprv sledujú, čo sa deje. Potom začnú klásť otázky. A nakoniec ho dokážu rozprávať aj samy. To všetko je prirodzený spôsob učenia sa. Keď deti niečo opakujú, upevňujú si pamäť, trénujú sústredenie a posilňujú rutinu – čo je základ pre ich budúci školský život.
Rodičia môžu tento jav krásne využiť. Napríklad tým, že do rozprávky vkladajú nové slová, ktoré dieťa nepozná, alebo jemne menia zápletku tak, aby sa dieťa učilo vnímať rozdiely a reagovať na ne.
Rozprávky ako nástroj na budovanie emočnej inteligencie
Opakované počúvanie tej istej rozprávky môže pomôcť dieťaťu aj lepšie porozumieť emóciám. Nielen svojim, ale aj emóciám iných postáv. Spočiatku deti vnímajú príbeh najmä cez dej – čo sa stalo a komu. No postupne začnú vnímať aj pocity: prečo bol medvedík smutný, prečo sa princezná bála, prečo bol vlk nahnevaný. Rodičia môžu tieto momenty využiť a hovoriť s dieťaťom o tom, ako sa postavy cítili a čo by im pomohlo. Takéto rozhovory nenápadne rozvíjajú empatiu, schopnosť pomenovať emócie a uvažovať nad tým, ako riešiť konflikty, alebo ako niekoho potešiť. Čím častejšie sa deti k príbehu vracajú, tým viac si začínajú všímať tieto jemné detaily. A tým viac sa učia rozumieť svetu okolo seba.
Ako oživiť tú istú rozprávku a neznudiť sa
Aj keď má dieťa rado opakovanie, pre rodiča môže byť počúvanie alebo čítanie tej istej rozprávky znova a znova trochu únavné. Dobrou správou je, že aj tú najznámejšiu rozprávku možno obohatiť tak, aby sa z nej stal zábavný a interaktívny zážitok pre oboch.
Skúste sa spolu rozprávať o deji. Pýtajte sa dieťaťa: „Čo si myslíš, že spraví zajko teraz?“ alebo „Prečo sa drak nahneval?“ Takto nielen oživíte príbeh, ale aj rozvíjate dieťa v schopnosti rozmýšľať, argumentovať a popisovať svoje pocity.
Vymyslite nový koniec. Čo ak by sa Popoluška rozhodla ísť na ples inak? Alebo keby Červená čiapočka pozvala vlka na čaj? Vymýšľanie nových verzií rozprávok posilňuje kreativitu, učí dieťa, že príbehy nie sú nemenné a že jeho nápady majú hodnotu.
Dopĺňajte príbeh o spoločné zážitky. Napríklad, ak v rozprávke ide medvedík do škôlky, spýtajte sa: „Pamätáš si, ako si sa ty cítil, keď si prvýkrát išiel do škôlky?“ Týmto spôsobom prepojíte svet rozprávok s realitou dieťaťa a posilníte vaše vzájomné puto.
Záver: Rozprávka ako most medzi svetmi
Ak vaše dieťa chce počúvať tú istú rozprávku stále dokola, je to úplne v poriadku. Nie je to len detská tvrdohlavosť alebo pohodlnosť. Je to prejav vývoja, bezpečia a lásky k príbehu. Namiesto boja s touto fázou ju využite ako príležitosť. Pridajte otázky, vytvorte spoločné verzie príbehov a premeňte opakovanie na hravé učenie.
Rozprávky sú totiž viac než len príbehy pred spaním. Sú dverami do sveta fantázie, emócií a porozumenia. A keď ich čítame opakovane, pomáhame dieťaťu tieto dvere ešte viac otvoriť
