Kedysi dávno, na okraji dedinky obklopenej hustými stromami a lúkami s voňajúcimi kvetmi, žilo milé dievčatko. Pretože najradšej nosilo červený pláštik s kapucňou, každý ho volal Červená čiapočka. Na svet sa dívalo nežnými očami a v duši nosilo nevinnosť a dobrotu. Bývala s milujúcou mamičkou v malom domčeku a vždy, keď mohlo, pomáhalo prácami v záhrade či pri peci.
Neďaleko, hlbšie v lese, stála chalúpka, kde žila babička Červenej čiapočky. Bola to láskavá žena, ktorú však začali trápiť choroby a bolesti. Jedného dňa mamička povedala:
„Čiapočka moja, babička je slabá a chorľavá. Zanesieš jej tento košík s koláčikmi, čerstvým maslom a bylinkovým čajom, nech sa jej polepší. Ale cestou si dávaj pozor!“
Červená čiapočka, pretože mala babičku rada, hneď vzala košík a vydala sa cestou do lesa. Mamička ju však ešte zastavila:
„Dievčatko moje drahé, v lese sa nedávno zjavil veľký vlk. Buď veľmi opatrná, nerozprávaj sa s cudzími a choď priamo k babičke. Zanes jej jedlo, aby si mohla oddýchnuť a vyzdravieť.“
Čiapočka prisľúbila, že sa presne podľa mamkiných slov zachová a s radosťou v očiach vykročila na známu lesnú cestičku.
Les bol krásny, stromy vysoké a vtáčiky spievali rozkošné melódie. Slnečné lúče presvitali pomedzi konáre a ožarovali mach na zemi. Červená čiapočka sa na chvíľu pristavila pri kvietkoch, aby pocítila ich nádhernú vôňu. Občas v diaľke zbadala veveričky, ktoré si skackali po konároch. Tak sa vrúcne tešila z prírody, až si nevšimla, že kúsok od nej sa v tieňoch pohybuje čosi veľké a prefíkané.
Odrazu pred ňu vyskočil vlk. Vysoký, s dlhou papuľou a ostrými zubami, no napriek tomu hovoril lahodným hlasom:
„Dobrý deň, dievčatko! Kamže sa tak ponáhľaš v tejto rannej hodine?“
Červená čiapočka sa zapýrila:
„Dobrý deň, vlk. Nesiem babičke koláčiky a bylinkový čaj. Je chorá, tak sa o ňu bojíme.“
Vlkovi svitlo v očiach:
„Nuž, a kde žije tvoja babička?“
Nevinná Červená čiapočka, zabudnúc na mamkino varovanie, že sa s cudzími nemá zaplietať, ochotne ukázala rukou:
„Tam ďalej, za tromi velikánskymi dubmi je malá chalúpka.“
Vlk sa usmial, akoby ju chcel pochváliť za ochotu:
„Aha, no tak to je teda kúsok. Vieš čo, vezmi si kvietky, čo tu rastú, aby sa babička ešte viac potešila. Ja sa tiež poprechádzam touto krásnou cestou.“
A kým Červená čiapočka ostala pri lúčnej čistinke, aby nazbierala voňavé kvety pre babičku, vlk sa tichúčko a rýchlo vytratil smerom priamo ku chalúpke.
Keď vlk dorazil k chalúpke, zaklopal na dvere. Babička ležala na posteli a slabým hlasom sa spýtala:
„Kto je tam?“
Vlk naštrbil svoj hlas, aby pôsobil milšie:
„To som ja, tvoja vnučka, Červená čiapočka! Nesiem ti koláčiky a teplý čaj.“
Babička, hoci zvyčajne múdra, nemala už toľko síl premýšľať, a tak zavolala:
„Len zatlač na kľučku, dieťa moje, mám málo síl vstať.“
Vlk vošiel dnu a nestrácal čas. Jediným skokom sa vrhol na babičku a prehltol ju. Potom sa prezliekol do jej košele a na hlavu si dal čepiec. Vliezol do postele, prikryl sa paplónom a čakal.
Zanedlho prišla k chalúpke Červená čiapočka. Veľmi sa tešila, že babičke odovzdá dobroty. Zaklopala na dvere a ozval sa zachraptený hlas:
„Kto je tam?“
„To som ja, babička, Červená čiapočka. Nesiem ti niečo na posilnenie.“
Vlk, ukrytý v babičkinom lôžku, preskakoval hlasom, ako len vládal:
„Len vstúp, dievčatko, dvere sú pootvorené“
Červená čiapočka s radosťou vošla dnu. Chalúpka bola tichá, babička ležala na posteli s čepcom stiahnutým tak hlboko, že jej skoro nebolo vidieť tvár. Malé dievčatko zatajilo dych:
„Ach, babička, prečo máš také veľké uši?“
Vlk zachripel:
„Aby som ťa lepšie počula.“
„A prečo máš také veľké oči, babička?“
„Aby som ťa lepšie videla“
„A… babička, prečo máš také strašne veľké zuby?“
Vlk sa už nemohol ďalej pretvarovať a zvolal hrubým hlasom:
„Aby som ťa mohol zjesť!“
Vtom zhodil prikrývku, skočil z postele priamo k Červenej čiapočke a celú ju prehltol. Spokojný s plným bruchom si ľahol späť do postele a pomľaskával si, až kým nezaspal hlbokým spánkom.
Našťastie, okolo chalúpky práve prechádzal horár, ktorý často pomáhal babičke. Zbieral jej drevo na kúrenie a nosil hríby, ktoré našiel v lese. Na chalúpke si všimol pootvorené dvere, z ktorých vychádzal zvláštny zvuk. Akoby tam niekto pílil drevo. Nazrel dnu a videl vlka s veľkým, nafúknutým bruchom, chrápajúceho v babičkinej posteli.
Horár okamžite pochopil, čo sa stalo. Ticho vytiahol nôž. Nebohý vlk spal tak tvrdo, že sa ani nepohol, keď horár rozrezal jeho brucho. A tu, na veľké prekvapenie, z vlkovho brucha postupne vyliezla najskôr Červená čiapočka, celá vystrašená a poplašená, a za ňou potom vyšla aj babička. Napoly omráčená, no živá.
Obe boli nesmierne šťastné, že sú zachránené. Čiapočka i babička objali horára a z celého srdca mu poďakovali. Potom Červená čiapočka priniesla kamene a spolu s horárom ich vložili vlkovi do brucha. Keď sa vlk prebral, preľakol sa horára a s kvílením rýchlo utiekol. Upachtený z náročného behu sa naklonil nad studňu, aby uhasil smäd. No ťažoba kameňov ho prevrátila a vlk spadol do studne. A tak skončil jeho zlý príbeh.
Babička dostala od Červenej čiapočky horúci čaj a koláčiky. Hneď sa jej trochu uľavilo. Keď sa už poberala domov, horár sa rozhodol, že ju radšej odprevadí. Cestou jej pripomenul:
„Dievčatko, vždy si spomeň na mamkino varovanie. V lese sa netreba dávať do reči s cudzími a vždy musíš byť obozretná. Tentoraz som prišiel včas, ale človek nikdy nevie, čo sa môže prihodiť.“
Červená čiapočka si to dobre zapamätala. Mamička ju doma silno objala a pochválila, že sa správala rozumne, aj keď na chvíľu zabudla na opatrnosť. Odvtedy si Červená čiapočka dávala väčší pozor, a na zlého vlka už nikdy nik nenatrafil.
Zaujímavé informácie pre deti
Zaujímavosti o vlkoch
Aké poučenie pre deti prináša rozprávka Červená čiapočka?
Zaujímavosti o rozprávke
- Rozprávka je veľmi stará
Prvá verzia príbehu o Červenej čiapočke vznikla už v 17. storočí. Jej autorom bol Charles Perrault, známy francúzsky rozprávkar. Príbeh neskôr upravili bratia Grimmovci, ktorí mu dali mierne odlišný koniec. - Pôvodný príbeh bol strašidelnejší
V pôvodnej verzii rozprávky od Perraulta nemala Červená čiapočka šťastný koniec – vlk ju aj s babičkou zjedol. Až bratia Grimmovci do príbehu pridali poľovníka, ktorý zachránil obe hrdinky. - Červený plášť nebol vždy súčasťou rozprávky
V najstarších verziách rozprávky mala hlavná hrdinka na hlave červený čepiec. Plášť sa stal jej typickým znakom až neskôr, keď sa príbeh začal rozprávať a ilustrovať v knižkách. - Príbeh má mnoho rôznych verzií
Rozprávka o Červenej čiapočke sa rozpráva v rôznych krajinách sveta, napríklad v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, ale aj v Ázii či Afrike. V niektorých verziách je vlk nahradený iným zvieraťom, napríklad tigrom. - Symbolika a ponaučenie
Príbeh o Červenej čiapočke je rozprávka s hlbokým ponaučením. Upozorňuje deti, aby poslúchali rodičov a nerozprávali sa s cudzími ľuďmi. Taktiež varuje pred nebezpečenstvom v lese a neuváženým správaním. - Červená čiapočka vo filme a na javisku
Rozprávka bola nespočetnekrát sfilmovaná, upravená do animovaných rozprávok, muzikálov a dokonca aj do hororových verzií. Objavuje sa v rôznych knihách, komiksoch a dokonca aj v počítačových hrách. - Prečo práve červená farba?
Červená farba čiapočky symbolizuje nebezpečenstvo, ale aj nevinnosť a detstvo. V mnohých kultúrach je červená farba považovaná za výnimočnú a výraznú, preto si ju rozprávka zvolila za svoj hlavný symbol.
Rozprávka o Červenej čiapočke hovorí, že aj tie najkrajšie lesné chodníčky môžu skrývať nebezpečenstvo. No vďaka odvahe, rozumu a troške pomoci od dobrých ľudí vždy zvíťazí dobro a rodina sa opäť stretne v bezpečí domova.
