Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Žužu bola malá, ale veľmi šikovná a pracovitá včielka. Žila so svojou veľkou rodinou v úli, ktorý stál na prekrásnej lúke plnej pestrofarebných voňajúcich kvetov. Všetky včielky pracovali od rána do večera, opeľovali kvetiny a zbierali vzácny sladký nektár, z ktorého vyrábali lahodný med.
Jedného dňa sa však prihodilo niečo strašné. Na lúku priletela obrovská zlá osa. Bola to zlodejka, ktorá síce nemala rada med, ale milovala kradnúť ho ostatným. Strašlivo bzučiaca osa obletovala úľ a hľadala spôsob, ako sa dostať dnu. Včielky sa ju snažili odohnať, ale osa bola príliš veľká a silná. Keď sa nevedela dostať dnu, pristála na vrchole úľa a svojimi obrovskými pätami ho začala ničiť. Vyplašené včielky začali utekať z úľa von. Žužu sa stihla zachrániť ako posledná. Celá ustráchaná pozorovala, ako osa rozháňa jej sestry a ničí ich príbytok. Bol to strašný pohľad. Po chvíli si uvedomila, že sa tomu nemôže len tak prizerať. Musela niečo urobiť!
Zletela dolu na zem, kde sa ukrývali mnohé rozptýlené včielky. Povedala im: „Musíme sa spojiť a spoločnými silami vytlačiť osu z nášho úľa! Kto je so mnou?“ Ostatné včielky sa veľmi báli. Neverili, že niečo také dokážu. Ale odhodlanosť malej včielky ich presvedčila. Pustili sa do práce a požiadali o pomoc ďalší hmyz z ich lúky.
Najskôr skúsili osu vyhnať len krikom a bzučaním. To sa im však nepodarilo. Potom Žužu vymyslela skvelý plán. Žužu a niekoľko ďalších včiel spoločnými silami hodili do osy tvrdú kôstku z čerešne. Nahnevaná osa vyštartovala proti včielkam, ale tie rýchlo uleteli do pripraveného úkrytu. Vrátila sa teda k ničeniu úľa a medových plastov. Včielky svoj útok zopakovali ešte niekoľko krát, ale osa sa vždy vrátila do úľa.
Vtedy prišiel čas na Žužu a jej nebezpečný plán. Včielky opäť spoločne hodili kôstku po ose a trafili ju priamo do tváre. Rozzúrená osa ich začala naháňať. Včielky sa včas schovali. Až na jednu. Žužu ostala vonku a osu lákala na seba.
„Chyť si ma ty škaredá osa, ak to dokážeš,“ provokovala ju Žužu.
Osa, rýchla ako stíhačka, letela za malou včielkou. Tá sa svojimi šikovnými obrátkami jej útokom dokázala vyhýbať. Lietali nad lúkou, pomedzi stromami až doleteli na okraj lesa. Zdalo sa, ako by ich naháňačka trvala celé hodiny. Osa už bola vyčerpaná a sadla si na konár jedného zo stromov. Osa netušila, že tam ju už čakali včielky, motýle, lúčne koníky a ďalší hmyz z lúky. Začali po nej hádzať všetko, čo dokázali. Osu v jednej chvíli trafili smradľavými hubami a o chvíľu jej hrču na hlave spôsobil žaluď. Vyčerpaná osa sa nedokázala brániť.
„Vy malé potvori. Teraz ste ma porazili!“ zabzučala osa nahnevane. „Ale ešte sa vrátim!“
Včielky jej na to neodpovedali, len ju zavalili ďalšou sprchou šišiek. Osa radšej rýchlo uletela preč a po takejto priúčke už určite nemala chuť sa niekedy vrátiť.
Žužu vyštartovala so svojimi sestrami do vzduchu a víťazne zaplesala svojimi malými nožičkami. Všetci ju oslavovali ako veľkú hrdinku. Vďaka jej odvahe a spojencom z lúky, sa podarilo odohnať nebezpečnú osu a zachrániť ich domov.
Netrvalo dlho a včielky si svoj úľ opravili. Ich život bol odvtedy pokojný. Zlá osa sa na ich lúke už nikdy neukázala.
Zaujímavé informácie pre deti
