V jednej malebnej dedinke žilo malé dievčatko menom Adelka. Adelka bola šikovná, no jedna vec jej vždy robila problém – nechcela si upratovať svoje hračky. V izbe malého dievčatka bol vždy neporiadok. Hračky ležali na zemi, knižky boli rozhádzané po stole a oblečenie sa váľalo všade naokolo.
Keď jej rodičia povedali, aby si v izbičke spravila poriadok, Adelka len pokrútila hlavou a povedala: „Je to nuda, upratovať vždy po hraní. Myslím, že mám lepšie veci na práci.“
„Adelka, ty nechceš, aby boli hračky na svojom mieste?“ spýtala sa jej maminka.
„Nuda, nuda, nuda,“ opakovalo dievčatko stále.
Maminka sa trocha zamračila a povedala: „Ale Adelka, upratovanie nie je len o nudnej práci. Je to o starostlivosti o hračky a zodpovednosti za ne. Ak si ich nebudeš na tej zemi všímať a nebudeš sa o ne starať, hračky od teba odíďu.“
Adelka nechápala, ako to maminka myslí. Hračky predsa samé neokážu odísť. Jej slová nebrala vážne. Izbičku si neupratala ani na druhý, ani na tretí deň. Ani ďalšie dni si neporiadok vo svojej izbe nevšímala a upratovaniu sa vyhýbala.
Jedného dňa, keď sa vrátila zo školy, našla svoju izbičku prázdnu. S úsmevom na tvári si pomyslela, že jej tam poupratovali rodičia. Keď si však chcela vytiahnuť hračky zo skrinky, žiadne tam neboli. Adelka otvorila skriňu. Bola prázdna. Ani v šuflíkoch nič nenašla. Hľadala v celom dome, ale nenašla tam jedinú hračku.
„Mami, kde si dala všetky moje hračky?“ spýtala sa Adelka.
„Ja som s nimi nič nerobila. Musíš ich mať vo svojej izbe,“ odpovedla jej mama.
„Nie sú tam!“ nahnevane vykríkla Adelka.
„Ak tam nie sú, tak museli odísť. Povedala som ti, ak si ich nebudeš upratovať a nebudeš sa o ne starať, odíďu.“
„A kedy sa vrátia späť?“ pýtala sa so slzami v očiach dievčatko.
„Keď uvidia, že si usilovná a vieš sa o ne pekne postarať, tak sa určite vrátia,“ odpovedala jej maminka.
Od tej chvíle Adelka po sebe vždy všekto upratala. Zakaždým sa spýtala aj svojich rodičov, či potrebujú s niečím pomôcť. Jedného dňa, keď sa vrátila domov, našla v izbičke niekoľko svojich hračiek. Aj keď ich bolo len zopár, veľmi sa tomu potešila. Hrala sa s nimi celý večer. A keď už prišiel čas na spánok, Adelka s láskou svoje hračky spratala na svoje miesto. Na ďalší deň už mala doma hračiek viac. Ako šiel čas, postupne sa k Adelke vrátili všetky hračky.
Adelka už chápala hodnotu starostlivosti. Preto každý deň po hre svoje hračky upratala, vždy s úsmevom a piesňou na perách.
