Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Bola chladná zimná noc, vietor prinášal so sebou vôňu tisícich jazier, zatiaľ čo hviezdy tancujúce na oblohe sledovali rozprávkový okamih. V jaskyni ukrytej v hlbokom lese sa narodil biely dráčik. Jeho úsmev tancoval rovnako ako snehové vločky vo vetre. S nadšením očakával, kedy sa z ďalších vajíčok narodia jeho bračekovia a sestričky. Prvé slnečné lúče už prenikali do jaskyne, ale dračie vajcia ostávali bez zmeny. Malý dráčik čakal celý deň. Čakal aj ďalšie dni, ale žiadne iné draky sa už z vajec nevyliahli.
Dráčik bol z toho všetkého smutný. Chcel niekoho, s kým by sa mohol hrať. Niekoho, s kým by liezol po veľkom otcovom chrbte a z jeho hlavy by spolu skákali rovno do postele. Túžil po niekom, s kým by mohol spoznávať čarovný les, ktorý sa rozprestieral okolo ich jaskyne.
Keďže sa rodičom drakom narodil iba jeden dráčik, báli sa ho púšťať mimo ich jaskyňu, aby sa mu mimo ich dohľad niečo nestalo. Dráčik bol z toho všetkého nešťastný. Mal v sebe silnú túžbu spoznať svet okolo neho. Chcel vedieť, čo je za ich lesom. Kto býva za horou, ktorej večne zasnežený vrchol videl medzi korunami stromov.
Prešiel rok a z malého dráčika už bol celkom veľký drak. Tak ako narástlo jeho telo, narástla aj jeho túžba po poznaní a priateľoch. Preto jednej noci, keď jeho rodičia spali, utiekol z teplej a útulnej jaskyne do tmavej chladnej noci.
Túlal sa lesom so svojím nevinným srdcom plným zvedavosti, no lesné zvieratá ho sledovali z bezpečnej vzdialenosti. Keď sa priblížil, utekali. Srnky skákali s hrôzou v očiach, zajace sa skrývali v najhlbších norách, a dokonca aj vtáky prestávali spievať, keď zbadali draka. Aj medveď, obávaný kráľ lesa, radšej vyliezol na strom a na konári tíško presedel celý deň. Jeho prítomnosť vytvárala v lese napätie, pretože lesné obyvateľstvo nevedelo, čo má čakať od tohto podivného stvorenia.
Vždy, keď sa pokúšal priblížiť k iným zvieratám so želaním hrať sa s nimi, narazil na ich strach. Les, ktorý mal byť miestom radosti a priateľstva, sa pre neho stal križovatkou osamelosti. Preto sa mladý drak rozhodol opustiť les, prekročiť hory a zistiť, či si môže nájsť kamarátov v ich údoliach. Po dlhom putovaní cez zasnežené hory prišiel drak na lúku neďaleko malej dedinky. Miestne deti sa tam práve sánkovali a stavali snehuliakov. Keď ich drak zbadal, hneď sa chcel s nimi skamarátiť. Rozbehol sa k deťom, aby mohol s nimi zdieľať radosť z hry. No len čo ho deti zbadali, s obrovským krikom utiekli do dediny.
„Drak! Drak sa blíži!“ kričali deti, keď pribehli k prvým domom. Dospelí sa smiali, čo si to tie deti vymýšľajú.
„Aký drak? Veď draky sú len v rozprávkach,“ začudovane hovoril dedinský richtár a deti ešte vyhrešil, že sú príliš hlučné. V tom na obzore zbadal veľkú siluetu.
„Drak! Schovajte sa, je tu drak!“ zakričal richtár ešte vystrašenejšie ako deti a schoval sa pod veľké koryto.
V dedine nastala panika. Ľudia kričali od strachu a schovávali sa kde mohli. Keď vošiel drak do dediny, nikoho nevidel. Pochopil, že aj tieto stvorenia, rovnako ako tie v lese, majú z neho strach. Rozhodol sa ale, že ostane na blízku, aby pochopili, že im nechce ublížiť. Chce byť s nimi kamarát.
Dedinčania vedeli, že drak je stále blízko. Richtár zavolal niekoľkých starších mužov, aby sa dohodli, čo budú robiť.
„Tu nám pomôžu len horskí bojovníci,“ povedal najstarší z nich.
„Máš pravdu,“ súhlasili ostatní a hneď za nimi vyslali poslov so žiadosťou o pomoc.
Horskí bojovníci boli tí najstatočnejší muži v celej krajine. Žili v horách, kde celý život trénovali svoje umenie v boji. Nemali z ničoho strach a za slušný obnos peňazí ponúkali svoje služby každému, kto ich potreboval.
Keď prišli k nim dedinčania s prosbou, aby zabili draka, ktorý napadol ich dedinu, brali to ako výzvu. S drakom nikdy nebojovali, preto sa na túto úlohu riadne pripravili. Vzali si všetky zbrane, ktoré mali a vybrali sa do dediny. Tam prišli veľmi po tichu, aby draka na seba neupozornili. Keď už boli blízko, rozbehli sa s veľkým krikom. Draka hneď zasypali salvou striel z lukov. Drakovi, aj keď mal silnú kožu, prešlo cez ňu niekoľko šípov a od bolesti zareval. To bojovníkov na chvíľu zastavilo, ale hneď v útoku pokračovali. Vyplašený a zranený drak nemal inú možnosť. Musel utiecť.
Dedinčania vyliezli zo svojich úkrytov a ďakovali statočným bojovníkom. Tí sa však dlho nezdržiavali. Rozhodli sa draka prenasledovať. Krvácajúci drak videl, že ho bojovníci prenasledujú, preto sa rozhodol vyliezť na najvyššiu horu, kde sa ľudia nedokázali dostať. Bol sám a myslel len na to, že už to tak ostane navždy.
Na druhý deň ráno, keď sa z vrcholu hory obzeral po okolí, zbadal zo smeru, kde bola dedina, veľké plamene a dym. Vycítil, že jej obyvatelia sú v nebezpečenstve. Napriek skúsenosti z predchádzajúceho dňa vedel, že im musí pomôcť. Keď už bol blízko, videl horiaci dom, v ktorom boli uväznené deti. Nikto sa k nim nedokázal dostať. Dokonca ani statoční bojovníci. Drak okamžite vbehol do domu a deti schoval pod svoje telo, ktorému horúce plamene neprekážali. Keď o pár hodín oheň dohorel, prekvapení ľudia hľadeli na deti, ktoré vychádzali zo spáleniska. Dedinčania, aj keď ešte stále vystrašení, prišli drakovi poďakovať. Až teraz pochopili, že drak nie je nebezpečný. Poďakovali mu a s radosťou ho v dedine privítali. Od tých čias mal drak nových priateľov. Najradšej mal však deti, s ktorými každý deň prežíval rôzne dobrodružstvá a zábavu pri hrách. Drakove srdce bolo konečne šťastné.
Zaujímavé informácie pre deti
