V krajine plnej rozprávkových bytostí žil aj Onyx, jedinečný čierny jednorožec. Onyx bol iný ako ostatní jednorožci v jeho stáde. Jeho hustá a hlboká čierna farba vytvárala kontrast v jemnom bielom svete, ktorým sa biele jednorožce obklopovali. Čierny jednorožec nemal ľahký život medzi svojimi bielymi druhmi. Jeho odlišná farba vždy priťahovala pohľady a ostatní jednorožci si medzi sebou šepkali, že jeho farba je príčinou všetkého zla v ich stáde. Preto sa mu začali všetci vyhýbať a nikto s ním už ani neprehovoril.
Jedného dňa sedel smutný Onyx pod starým stromom a nahlas premýšľal nad svojím neľahkým osudom. Chcel vedieť, prečo je iný ako ostatné jendorožce. Ani ši nevšimol, že na konári nad ním sedela sova. Bola to Celestia, stará múdra sova, ktorej prišlo Onyxa ľúto a chcela mu pomôcť.
„Naozaj chceš vedieť, prečo si iný ako ostatné jednorožce?“ spýtala sa sova Onyxa.
„Áno, chcem to vedieť,“ odpovedal jej čierny jednorožec.
„Odpoveď na tvoju otázku by mohla vedieť horská víla. Cesta k nej je ale veľmi náročná a zdĺhavá. Máš odvahu vydať sa na takú cestu?“
„Ak mi vie odpovedať na moju otázku, tak tú cestu podniknem.“
Sova mu prezradila, kde horskú vílu nájde. Poradila mu ešte, aby k svojmu cieľu šiel len v noci. Lesy sú plné divých zvierat. Keby ho cez deň videli, roztrhali by ho. Onyx preto vyčkal do noci a za tmy, keď ho vďaka čiernej farbe nebolo vidieť, odišiel od svojho stáda. Putovanie v noci len za jemného svitu mesiaca, bolo skutočne náročné. Keď slnko zalievalo krajinu prvými lúčmi, Onyx si našiel úkryt, v ktorom vyčkal do noci. Postupne prešiel hlbokými lesmi, dravými riekami a skalnatými dolinami. Jeho čierna farba sa stala ako plášť tajomstva, ktorý ho chránil na neznámom území.
Po mnohých dňoch putovania sa pred ním objavil hrebeň vysokých hôr. Najvyššiu z nich osvetloval obrovský mesiac. Onyx vedel, že na jej vrcholku nájde horskú vílu. Bez váhania sa pustil do strmého stúpania až na samý vrchol, kde objavil tajomnú jaskyňu obklopenú kvetmi a zelenýmmi kríkmi. A tam, v tieni veľkých skál, stála horská víla s farebnými krídlami, pripravená prijať tohto odvážneho čierneho jednorožca.
Horská víla vystúpila z tieňa jaskyne. Jej krídla sa mihotali v tichom vetre a vzduchom sa šíril štebot vtáčikov, ktorí poletovali všade naokolo. Onyx bol pohltený jej krásou a úprimným pohľadom. Po dlhej ceste plnej nástrah sa konečne cítil v bezpečí.
„Vitaj, odvážny jednorožec,“ oslovila ho horská víla s jemným úsmevom. „Som Aurélia, horská víla a vidím v tvojich očiach túžbu po odpovediach. No predtým, než ti prezradím tajomstvo tvojej odlišnosti, musíš splniť tri úlohy.“
Onyx prikývol so zvedavosťou v očiach. „Som pripravený, Aurélia. Urobím všetko, aby som pochopil svoju pravú podstatu.“
„Tvojou prvou úlohou je vytvoriť farebnú dúhu na pustatine za týmito horami,“ povedala Aurélia.
Onyx sa na nič nepýtal a rozbehol sa z hôr dole do údolia a potom rovno na vyprahnutú pustatinu. Chodil hore dole, vľavo vpravo. Ako má vytvoriť dúhu ale nevedel. Prešlo už niekoľko hodín a jednorožec stále nenašiel spôsob ako splniť prvú úlohu. Nahnevaný Onyx silno buchol kopytom do zeme. Na jeho prekvapenie, na zemi ostala farebná stopa. Buchol ešte raz a výsledok bol rovnaký. Natešený sa rozbehol a silno búchal všetkými svojimi kopytami. Ako behal po celej pustatine postupne ju premieňal na farebnú krajinu. Keď skončil, všetky farby sa odlepili od zeme a vystúpili na nebo, kde vytvorili nádhernú dúhu. Natešený Onyx sa mohol vrátiť k horskej víle.
„Výborne Onyx, si šikovný. Prvú úlohu si splnil,“ privítala ho pochvalnými slovami víla.
„Ďakujem milá Aurélia. Čakám na druhú úlohu,“ odpovedal jej Onyx.
„Na okraji brezového lesa žijú zvláštne bytosti. Volajú sa Mlhavé Stévy a žijú vo večnej temnote. Choď tam a vytvor im polárnu žiaru.“
Čierny jednorožec opäť neváhal a rozbehol sa splniť ďalšiu úlohu. Na okraji brezového lesa naozaj našiel podivné bytosti. Vyzerali ako tiene či duchovia. Onyx bol pri nich už skoro celý deň, ale nevedel, ako má polárnu žiaru vytvoriť. Znechutený a unudený si pre zlepšenie nálady začal pískať. Asi to nečakal, ale Mlhavé Stévy začali na melódiu jeho pískania tancovať. Pri tom sa z nich začali uvoľňovať rôzne farby, ktoré stúpali k nebu. Onyx sa k nim pridal a začal s nimi tancovať. Harmónia melódie a tanca vytvorila na oblohe nádhernú polárnu žiaru. Druhá úloha bola splnená.
Tretia úloha sa zdala byť najnáročnejšia. Onyx musel vyhľadať kryštály zvukovej harmónie, ktoré sa nachádzali v srdci hory. Onyx behal po hore celý deň, ale kryštály nedokázal nájsť. Prešiel deň aj noc a úlohu sa mu stále nedarilo splniť. Napriek únave prehľadával každý kút hory. Horu prebehol asi tri krát a stále nič. Únava mu už nedovolila ani chodiť. Musel si ľahnúť. Unavený si položil hlavu na zem a v tom spod zeme započul malebné zvuky. Rýchlo sa postavil na nohy a začal hrabať do zeme. Po chvíli sa mu podarilo vyhrabať otvor do jaskyne, v ktorej našiel niekoľko kryštálov. Každý bol inej farby a veľkosti. Onyx na ne začal jemne ťukať a vytváral tak nádhernú melódiu, ktorá jeho srdce zalievala pochopením a láskou.
Onyx zobral všetky kryštály a bežal s nimi za horskou vílou.
„Dokázal som to. Splnil som aj poslednú úlohu,“ kričal Onyx radostne už z diaľky.
Aurélia sa na neho usmievala. „Si šikovný Onyx, gratulujem ti. Tak a teraz chceš asi vedieť, prečo si iný ako ostatní jednorožci z tvojho stáda.“
Onyx sa na chvíľu zamyslel. „Nie, nepotrebujem to vedieť. Tvoje úlohy mi ukázali, že každý je jedinečný a svet okolo je dokonalý práve v jeho pestrosti. S každou splnenou úlohou som toho zistil viac o sebe a o tom, že odlišnosť prispieva k celkovej harmónii. Vrátim sa k môjmu stádu a verím, že to, čo som sa dozvedel ja, pochopia aj ostatné jednorožce.“
„Si nielen šikovný ale aj múdry. Vráť sa domov Onyx a ži šťastne,“ popriala mu Aurélia a pomaly sa stratila vo svojej jaskyni.
Keď sa Onyx vrátil k svojmu stádu, stretol sa s nezáujmom a ignoráciou ako vždy. Čierny jednorožec vytiahol farebné kryštály, ktoré našiel v srdci hory a začal na ne hrať podmanivé melódie. Tie chytili za srdce všetkých naokolo. Harmónia zvukov a farieb vlievala do každého lásku a pochopenie. Od tej chvíle sa už žiadny jednorožec nezamýšľal nad tým, prečo je Onyx iný. Mali ho radi pre jeho múdrosť, odvahu a ochotu vždy pomôcť. Čierny jednorožec sa síce nedozvedel, prečo je odlišný, ale zistil, že celý svet je vo svojej podstate rozmanitý. A to je na ňom krásne.
Zaujímavé informácie pre deti
