Kedysi dávno, v krajine za mnohými horami a riekami, bola farma plná zvieratiek. Každý deň si žili svojim bezstarostným životom až do dňa, keď sa všetko zmenilo. V ten letný deň sa slnko usmievalo viac ako inokedy. Zvieratká sa pred silnými slnečnými lúčmi schovali do tieňa, kde chceli vyčkať, kým slnko zájde za neďaleký kopec. Nevedeli sa dočkať noci, kedy by si mohli od horúčavy oddýchnuť.
Prešli dlhé hodiny a namiesto toho, aby už bola tma, slnko bolo stále vysoko na oblohe. Vzduch bol neznesiteľne horúci. Zvieratá, síce ukryté v tieni, trpeli. Vzduch bol všade taký horúci, že sa takmer nedal dýchať. Zvieratá sa potrebovali schladiť. Preto sa dohodli, že zájdu k neďalekému jazeru, kde sa ochladia studenou vodou. Aké ale bolo ich prekvapenie, keď jazero našli úplne vyschnuté. Dokonca aj potok, ktorý sa do jazera vlieval, bol celkom bez vody.
Sklamané zvieratká sa vrátili na farmu a premýšľali, ako sa ochladia.
„Priatelia, čo teraz? Všade je sucho a horúco ako v pekle!“ zakvákala kačica Kvetka.
„Čo keby sme začali hrabať a prehrabeme sa k podzemnej vode,“ navrhol baranček Branček.
„Podzemná voda môže byť niekoľko metrov hlboko. Skôr zahynieme, ako sa k nej prehrabeme,“ odpovedala kačica.
„No, čo ak by sme šli do domu farmára? Možno tam má trochu vody,“ prišla s nápadom kravička Karolínka.
S jej návrhom všetky zvieratká súhlasili. Farmár práve nebol doma, a tak sa zvieratá nahrnuli dovnútra.
„Kde tu nájdeme vodu? Kde ju farmár odkladá?“ zarapotala kačica Kvetka.
Zvieratká sa obzerali okolo seba, ale vodu nikde nevideli. A tak sa pustili do jej hľadania. Hľadali na zemi, pod stolom, otvárali všetky skrine. Vody nikde nebolo. Prasiatko prišlo do kuchyne, kde zbadalo veľkú bielu skriňu. Keď ju otvorilo, ovanul ho príjemne chladný vzduch. Prasiatko to nevedelo, ale bola to chladnička. Šťastné prasiatko zavolalo na kamarátov. Každý sa chcel ochladiť, ale toľko miesta tam nebolo. Preto sa pri otvorenej chladničke postupne striedali. Zvieratkám bolo konečne lepšie. Ich potešenie z chladu ale netrvalo dlho. Po pár hodinách sa stále otvorená chladnička pokazila a už nechladila. Okolitý vzduch bol opäť neznesiteľne horúci.
„A čo teraz? Ako sa teraz ochladíme?“ pýtal sa býk Karol, ktorému už po celom tele stekal pot.
„Hľadajme ďalej. Určite tu niekde bude voda,“ vyzvala kravička ostatných.
Zvieratká sa znova pustili do hľadania.
„Poďte všetci sem hore,“ kričal baranček z plného hrdla.
Zvieratká sa k nemu nahrnuli do kúpeľne. Barančeka našli stáť vo vani, do ktorej tiekla príjemne studená voda. Konečne našli vodu a zvieratká sa začali vo vani ochladzovať. Tlačili sa jedno cez druhé, len aby mohli svojim horúcim telám dopriať ten osviežujúci pocit.
V tom do kúpeľne vošiel farmár. Zmätene pokrútil hlavou a povedal si: „Myslel som, že som na tejto farme už videl všetko, ale toto je naozaj novinka.“
Farmár bol ale dobrý človek a vedel, že zvieratká sa potrebujú chladiť. A keďže voda bola len v jeho kúpeľni, celé leto sa mohli zvieratká chodiť chladiť do jeho vane.
