Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Na starej ošumelej farme, ďaleko od iných domov, žil malý pes menom Maxík. Psík mal smolu, že patril krutému pánovi. Maxík sníval o slobode, ale bol príliš vystrašený na to, aby od svojho zlého pána utiekol. Bál sa, že ho nájde a potrestá ho. Navyše, reťazou bol priviazaný k starej búde, ktorá mala v streche dieru. Keď pršalo, cez dieru na psíka tiekla voda. Veru, Maxík nemal ľahký život.
Bola jar a v noci prišla silná búrka. Vystrašený Maxík sa schovával pred bleskami a hrmením v jeho rozbitej búde. Veľmi si želal, aby už bolo po búrke, ktorej sa veľmi bál. Posledný blesk však udrel priamo do jeho búdy. Z toho desivého hluku a záblesku sa strašne preľakol. Rozbehol sa, a keď už bežal veľmi dlho, uvedomil si, že reťaz ho už nedrží pri búde. Ten posledný blesk ju pretrhol. Maxík hneď vedel, že práve prišla chvíľa, po ktorej tak dlho túžil. Môže utiecť od zlého pána a byť slobodný.
Maxík neváhal ani chvíľu. Rozbehol sa a bežal čo mu sily stačili, len aby sa dostal čo najďalej od starej farmy. Neprekážal mu silný vietor ani veľké kvapky dažďa, z ktorých bol úplne premočený. Vedel, že musí bežať čo najďalej. Zastavil sa, až keď sa mu farma celkom stratila z dohľadu.
Maxík sa rozhodol ostať žiť v lese. Nechcel ísť do dediny k ľuďom. Kvôli zlému farmárovi si myslel, že ľudia psíkov nemajú radi. Život v lese pre malého psíka však nebol jednoduchý. Nebol zvyknutý zohnať si potravu sám, a tak veľmi hladoval. Túlal sa lesmi, lúkami a len občas našiel niečo, čo mu aspoň trocha zahnalo hlad. V jeden večer, keď už bol unavený celodenným hľadaním jedla, zbadal v diaľke svetlá. Najskôr sa vystrašil, že sú to svetlá farmy, z ktorej utiekol. Rozhodol sa prespať pod veľkým javorom, aby sa ráno presvedčil, či je to naozaj tak.
Psíka skoro ráno prebudili prvé lúče slnka, ktoré mu príjemne vyhrievali kožúšok. Najradšej by si túto chvíľu vychutnával čo najdlhšie. Ale prázdny žalúdok mu to nedovolil. Vstal a pobehol bližšie smerom k miestu, odkiaľ večer videl svetlá. Maxík si vydýchol, nebola to farma so zlým pánom, ale malá dedinka. Prázdny žalúdok mu hovoril, aby šiel do dediny, určite tam bude niečo pod zub. Ale strach z ľudí bol veľmi veľký.
Z konára stromu ho sledovala múdra sova. Vedela, že Maxík sa nevie rozhodnúť a chcela mu pomôcť. Vysvetlila mu, že nie všetci ľudia sú zlí. Veď skoro všetci majú psíkov doma a vzorne sa o nich starajú. Sova mu prezradila, že aj v tejto dedine sú takí ľudia. Psík prekonal veľký strach a vybral sa do dediny. Hneď na jej začiatku sedelo na lavičke plavovlasé dievčatko. Maxík vycítil, že dievčatko je veľmi smutné. Opatrne k nej podišiel, pozeral na ňu svojimi veľkými hnedými očami a jemne zakňučal. Dievčatko sa na neho milo usmialo a pohladilo ho. Stačilo málo, aby jej na tvári vykúzlil úsmev.
Dievčatko vždy túžilo mať svojho psíka. Teraz sa jej sen stal skutočnosťou. V Maxíkovi našlo toho najlepšieho a najvernejšieho priateľa. Dievčatko sa o psíka príkladne staralo. Trávilo s ním všetok svoj voľný čas a hralo sa s ním vždy keď mohlo. Bralo ho na výlety aj na prechádzky okolo ich dediny. Maxík konečne spoznal ľudskú lásku a našiel svoje šťastie.
Zaujímavé informácie pre deti
