Milé deti, dnes vám porozprávam jeden z najkrajších a najradostnejších príbehov. Je to príbeh o tom, ako Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a daroval nám nádej na večný život. Pozorne počúvajte, čo sa stalo po Ježišovej smrti na kríži.
Keď Ježiš zomrel, jeho telo zavinuli do plátna a uložili do skalného hrobu. Ku vchodu privalili veľký ťažký kameň. Všetci jeho priatelia a učeníci boli veľmi smutní. Zdalo sa, že je koniec, že už nikdy neuvidia svojho milovaného učiteľa a priateľa.
Najmä pre Ježišovu matku Máriu to boli veľmi ťažké chvíle. Ale v srdci stále dúfala a verila, že Boh ešte urobí niečo veľké a prekrásne. Veď Ježiš sám hovoril, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Lenže vtedy tomu ešte nikto celkom nerozumel.
V nedeľu ráno, za svitania, sa stalo niečo úžasné. Zem sa zatriasla a z neba zostúpil anjel. Bol žiarivý ako blesk a jeho odev bol biely ako sneh. Pristúpil k hrobu a odvalil kameň. Vojaci, ktorí mali hrob strážiť, od strachu omdleli a zostali ako mŕtvi.
Anjel prehovoril k ženám, ktoré prišli k hrobu: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.“
Predstavte si ten úžas a radosť, ktorú ženy pocítili! Bežali to oznámiť učeníkom. Peter a Ján okamžite utekali k hrobu. Ján pribehol prvý, nakukol dnu a videl tam len plachty. Potom vošiel aj Peter a našiel tam plachty a šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Bola starostlivo zložená na inom mieste. Vtedy uverili, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, ako im to predpovedal.
Onedlho sa Ježiš začal zjavovať svojim učeníkom. Najprv Márii Magdaléne, potom ďalším ženám. Neskôr sa ukázal dvom učeníkom na ceste do Emauz. Ani ho nespoznali, až kým im nedal chlieb. Potom sa zjavil aj ostatným učeníkom, keď boli zhromaždení vo večeradle. Pozdravil ich „Pokoj vám!“ a ukázal im svoje prebodnuté ruky a bok.
Učeníci sa nesmierne zaradovali, keď videli Pána. Ježiš im povedal: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ A dýchol na nich so slovami: „Prijmite Ducha Svätého.“
Tento príbeh nám ukazuje niečo veľmi dôležité, milé deti. Ježiš svojím zmŕtvychvstaním dokázal, že je naozaj Boží Syn. Že má moc nad životom a smrťou. A že jeho láska je silnejšia ako čokoľvek na svete, dokonca aj ako smrť.
Keď Ježiš vstal z mŕtvych, dal nám nádej, že aj my raz vstaneme k novému životu. Že aj naša smrť nebude koniec, ale začiatok niečoho nového a krásneho. Niečoho, čo nikdy neskončí – života v nebi s naším milujúcim Otcom.
Preto sa kresťania tak veľmi radujú na Veľkú noc. Preto sa navzájom pozdravujeme slovami: „Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal z mŕtvych!“ Je to radosť z toho, že zlo a smrť nemajú posledné slovo. Že láska, dobro a život vždy zvíťazia.
Milé deti, zapamätajte si tento príbeh vo svojom srdci. A kedykoľvek budete smutné, keď sa vám bude zdať, že je niečo nemožné alebo beznádejné, spomeňte si na Ježiša. Na jeho lásku, ktorá ide až za hrob. Na jeho moc, ktorá dokáže prekonať aj tú najväčšiu temnotu.
S Ježišom sa nemusíme báť ničoho. Ani bolesti, ani smrti, ani toho, čo bude po nej. Lebo on sám prešiel cez to všetko a otvoril nám bránu do neba. Teraz nás pozýva, aby sme ho nasledovali. Aby sme žili v láske, odpúšťaní a nádeji. Aby sme prinášali radosť a pokoj všetkým okolo nás.
A jedného dňa, keď príde čas, sa s ním stretneme v nebi. Tam už nebude žiadny smútok, bolesť ani slzy. Len radosť, pokoj a láska, ktorá nikdy nekončí. To je to, čo nám Ježiš vydobyl svojím zmŕtvychvstaním. A za to mu môžeme byť nesmierne vďační.
Tak si to pamätajte, milé deti. A podeľte sa o túto radostnú zvesť s každým, koho stretnete. Nech všetci vedia, že Ježiš žije, a že nás miluje večnou láskou. Nech je táto pravda svetlom a nádejou pre celý svet.
