Na veľkom družstevnom poli, kde sa rozľahlé lány zlatistých obilnín tiahli až po samý horizont, žil malý traktorík menom Treperík. Áno, bol síce malý, no zďaleka nie bezvýznamný. Hoci nepatril medzi najväčšie a najvýkonnejšie traktory, ktoré sa tu pohybovali, v jeho malom traktoríkovskom tele bilo veľké a odvážne srdce. Treperík bol totiž nesmierne pracovitý a šikovný. Jeho malé čierňučké kolesá nikdy nezaváhali, keď bolo treba zaorať zdanlivo nekonečné polia. Jeho malý, no výkonný motor nikdy nestíchol pod náporom práce. A jeho červeno-žltý lak sa vždy trblietal na slniečku ako vzor čistoty a starostlivosti.
Ostatné väčšie a mohutnejšie traktory sa mu občas vysmievali pre jeho veľkosť. „Treperíček, Treperíček, ty si iba maličký ako cvrček. Kým ty obrobíš jednu hriadku, my už piatu orieme,“ vtipkovali na jeho účet. Treperíkovi to však vôbec nevadilo. Len sa na nich milým traktoríčkovským úsmevom pozrel, naštartoval svoj motor a usilovne pokračoval vo svojej práci.
Raz však nastal deň, ktorý všetko zmenil. Treperík si ani len nevedel predstaviť, aké vzrušujúce a nebezpečné dobrodružstvo ho čaká…
Zrazu sa na poli ozval hrozný rev a buchot. Treperík taký hluk ešte nikdy nepočul. Z diaľky sa k nemu rútil obrovský červený traktor, mohutné monštrum na obrovských kolesách. Z jeho výfukových rúr vychádzali mohutné čierne oblaky špinavého dymu a z motora sa ozývalo zlostné burácanie.
„Hrrrrrrrr!!!Ja som Dajkár, najväčší a najsilnejší traktor pod nebom!“ zreval veľký traktor mohutným hlasom, pri ktorom sa malému Treperíkovi rozochveli všetky súčiastky.
„Tr-tr-tr-trapáčik! Vyženiem preč toho malého trapáčika!“ zahučal Dajkár ponižujúcim tónom na Treperíka vo chvíli, keď tesne pri ňom zabrzdil svojimi obrovskými kolesami, až sa zem zachvela.
„To-to-to-toto pole je odteraz len moje! Ja budem všetko orať a všetko budem žať! Vyhoďte odtiaľto toho malého šmudlu!“ rozkazoval ostatným Dajkár.
Treperík ostal stáť ako obarený a obzeral sa rozpačito naokolo. Všade boli len vydesené tváre traktorov a poľnohospodárov. Mohutný Dajkár bol ozaj obávaný a nikto sa mu neodvážil postaviť na odpor. V tom sa spomedzi všetkých predrala dopredu malá Zuzka, dcérka jedného z traktoristov. „Treperíček môj milý, neboj sa! Ja verím, že ten namyslený Dajkár je iba veľké telo bez srdca. Ukáž mu, že tvoje malé, no statočné srdce je väčšie ako všetky jeho zlostné revy!“
Zuzka vložila všetku svoju detskú vieru do Treperíka a on nabral kuráž. Riadne rozohrial svoj malý motor a postavil sa čelom proti obrovskému Dajkárovi. Ten sa rozosmial ľadovým smiechom: „Tr-tr-tr-trápny malý traktoríček! Dám ti ešte jednu šancu – uvoľni mi toto pole, lebo ťa zvalcujem!“
„Nie, nikdy!“ vyhŕkol statočný Treperík. „Nie som žiadny Trapáčik ale Treperík a toto je pole mojich priateľov a ja ho ochránim za každú cenu!“
„No tak teda, ty tr-tr-tr-trpaslík, ako chceš!“ vykríkol Dajkár a vyrútil sa vpred smerom k Treperíkovi, až sa celé pole rozochvelo.
Treperík sa neohrozene dal do pohybu. Rozbehol sa priamo voči rútiacemu sa obrovi. V poslednej chvíli sa malý traktorík šikovne uhol. Keď sa Dajkár za ním otočil, Treperík mu rýchlymi kľučkami unikol. Vďaka jeho mrštnej zručnosti sa mu podarilo prejsť za Dajkárov chrbát a šikovne mu podložiť svoju radlicu. Dajkár sa zapotácal a takmer sa zrútil k zemi.
„Čo-čo-čo-čo tó?“ zakričal prekvapený Dajkár. „Teraz ťa už ale dostanem!“ Vyštartoval dopredu, ale Treperík bol stále rýchlejší. Točil sa, vykrúcal, šmýkal, až bol z toho Dajkár celý dezorientovaný a uviazol v obrovskej vyoranej stope.
„Pomóóóc! Zapadol som! Vytiahnite ma!“ nariekal Dajkár, ale nikto sa ani nepohol, pretože všetci boli očarení odvahou a šikovnosťou malého Treperíka. Ten sa na Dajkára zadíval so súcitom a povedal: „Veľká sila bez lásky a priateľstva nie je nič platná. Stačilo by, keby si bol k ostatným trochu milší a všetci by sme ťa radi prijali medzi seba.“
Potom sa Treperík s úctou otočil a na svojich malých kolesách odišiel preč. Dajkára nechal samého, aby mal čas premýšľať nad sebou. Ten si vtedy prvýkrát uvedomil, aká je sila priateľstva a porozumenia, na ktorú on sám rezignoval, pre každého dôležitá.
Odvtedy oslavovali Treperíka v celom družstve ako hrdinu. Všetci si uvedomili, že sila nepochádza z veľkosti, ale zo statočného srdca.
Zaujímavé informácie pre deti
