Rozprávku na vypočutie nájdete na konci stránky!
Za niekoľkými horami a niekoľkými dolinami, žiaľ to nikto nikdy nespočítal, stál prekrásny kráľovský zámok. Jeho vysoké veže sa týčili až do oblakov a jeho múry boli také hrubé, že by ich ani slon neprerazil. Zlé jazyky tvrdili, že v kráľovstve bola nuda. Asi preto odtiaľ odleteli všetky kačky a v priekope pred hradnou bránou plávali len gumené kačice. Aj tie každé ráno kvákali: „Kváč-kváč! Dnes je zase nuda!“
Ich každodenné kvákanie museli počúvať rytieri, ktorí strážili hlavnú bránu. Medzi nimi bol rytier Chrapoš, ktorý viac spal ako strážil. Rytier Popletal, ako už napovedá jeho meno, vždy všetko poplietol. Rytier Bacuľko miloval jedlo. Hlavne to sladké. A bol zo všetkých rytierov najviac bacuľatý. A posledný bol Roland, rytier vysoký asi ako mačka, keď sa postaví na zadné labky. Keďže v tej dobe mali prilby len jednej veľkosti, Rolandovi prilba zakrývala celú hlavu a väčšinou nič nevidel.
Jedného dňa, keď slnko svietilo jasnejšie ako obvykle a na oblohe sa rozčaplo hneď päť lenivých obláčikov, do zámku priletel drak. S rachotom zosadol pred hradnú bránu a otvoril papuľu dokorán. Ozvalo sa hlasné „WROÁÁÁR!“ Jeho mohutný rev sa rozlial po šíro-šírom kraji. Kráľovi pritom odfúklo parochňu a dvornému šašovi zahrali zvončeky na jeho čapici veselú pesničku.
Všetci ľudia sa so strachom rozutekali. A nielen prostý ľud, ale aj rytieri, ktorí zámok strážili. Rytier Popletal skočil do suda s kyslou kapustou a rytier Bacuľko sa vopchal do komína. Pred bránou ostal len Roland. Asi preto, že mal prilbu na očiach a nič nevidel. S odhodlaním brániť kráľovstvo, vytiahol príborový nôž – meč bol na neho príliš veľký.
„Nech si, kto si, stoj!“ zvolal najodvážnejším hlasom, aký len dokázal zo seba vydať. Keby ste tam vtedy milé deti boli, mali by ste pocit, že ste počuli škrekot vystrašenej sliepky.
Drak s prekvapením nadvihol obrovské obočie a malému rytierovi sfúkol veľkú prilbu z hlavy.
„Ddddraaak!“ vyšlo z Rolanda, keď konečne videl pred seba. Ostal však stáť na mieste s príborovým nožom hrdinsky nasmerovaným proti drakovi.
„Nebojím sa ťa, ty prerastená jašterica!“ zvolal odvážne, aj keď sa mu trochu triasli kolená.
Drak sa k nemu otočil a prekvapene žmurkol svojimi obrovskými očami. „Neboj sa. Potrebujem pomôcť! Mám tŕň v labe a neviem si ho vybrať, lebo moje pazúry sú moc hrubé!“ Ukázal labu, z ktorej trčal tŕň veľký ako doska v plote.
„Strašne to bolí,“ vzdychol drak. „Hľadal som pomoc, ale všetci ma vyháňali alebo sa ma báli. Tak som prišiel sem, do kráľovského zámku s nádejou, že tu bude niekto odvážny a pomôže mi.“
Roland bez rečí pristúpil k dračej nohe, chytil tŕň a ťahal. Drak si radšej zakryl oči svojimi obrovskými krídlami. A Roland ťahal a ťahal. Chviľu pomaly a opatrne, potom zo všetkých síl tŕňom trhal.
„Ach! Jaaaj“ Au au au!“ vzlykal drak, keď vtom tŕň opustil jeho labu.
„Júúúj, to je úľava!“ zaradoval sa drak a od šťastia vyskočil tak vysoko, že hlavou urobil dieru do mraku. „Ďakujem ti, maličký rytier. Si jediný, kto sa ma nezľakol. Budeme priatelia?“
Roland sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, aby prekonal prekvapenie. „Jasné!“ zasmial sa a podal drakovi ruku. Drakova laba bola ale obrovská, a tak si len kamarátsky tľapli.
„Sláva malému Rolandovi!“ volali všetci ľudia, ktorí už vyšli zo svojich úkrytov. „On jediný je skutočný hrdina!“
„A kde sú ostatní rytieri?“ spýtal sa kráľ. V tej chvíli dobehol rytier Popletal, ktorému z brnenia visela kapusta. „Prosím pomôžte, Bacuľko sa zasekol v komíne.“
Kto mohol, vyliezol na strechu a spoločne sa snažili tučného rytiera vytiahnuť. Keď ho nedokázali vytiahnuť, skúšali ho tlačiť nadol. Ale Bacuľko sa nepohol ani o milimeter.
„S dovolením,“ predieral sa ku komínu drak. Nadýchol sa z plných pľúc a fúkol do komína tak silno, až nešťastného rytiera vystrelilo cez krb von. Tam ho našli rozčapeného na stene ako žabu. Jeho kosti našťastie zachránilo brnenie.
„Kto ma to budí, kto ma to nenechá spať?“ ozvalo sa z rohu miestnosti. Ľudia sa obzreli a začali sa smiať. Rytier Chrapoš prespal celé dobrodružstvo s drakom.
A zatiaľ, čo zbabelých rytierov ľudia vysmiali, malý rytier Roland sa stal najslávnejším rytierom v celom kráľovstve. S drakom sa spriatelil a často spolu lietali nad zámkom, zatiaľ čo ostatní rytieri sa červenali od hanby zakaždým, keď niekto spomenul sud s kapustou, komín alebo spánok.
Teraz už deti viete, že netreba byť vždy veľký, aby sme dokázali spraviť veľké veci. Napríklad vytrhnúť tŕň drakovi z laby.
„Kváč-kváč!Už tu nie je nuda vôbec!“ Zarapotali umelé kačice a rozprávky je koniec.
Túto rozprávku si môžete aj vypočuť:
Zaujímavé informácie pre deti
