Kdesi na dne hlbokého oceánu, tam, kam slnečné lúče len nežne dosiahnu, sa odohrával náramný príbeh. V rozľahlom modrozelenom kráľovstve žilo množstvo rôznofarebných rybiek, skrývali sa tam lastúry s perleťovým leskom a o dno sa opierali obrovské chaluhy, ktoré sa v morskom prúde hojdali ako obrovské zelené stromy. V tejto morskej krajine sa jedného dňa stretli dve neobyčajné bytosti – malá, šikovná rybka a hladný žralok s poriadne ostrými zubami.
Žralok bol už od pohľadu obrovský a nebezpečný. Keď so svojim oceľovosivým telom hrdinsky plával pomedzi rybie hejna, rybky sa pred ním v panike rozutekali na všetky strany. Malá rybka Dara, jemná a žiarivo sfarbená, nebola žiadna strašpytlica. No i tak cítila, že ak zostane príliš blízko žraloka, môže to pre ňu zle dopadnúť. A tak, keď žralok zahliadol jej chvostík mihajúci sa vo vode, rozhodol sa ho ochutnať.
„Poď sem, ty drobec! Si taká malá, že tuším ani neucítim, že som ťa zjedol,“ varoval ju žralok. V jeho hlbokom hlase bolo počuť štipku posmechu. Malá rybka to však nezobrala na ľahkú váhu a radšej vzala nohy na… teda plutvičky na plecia.
Začala sa veľká morská naháňačka. Rybka Daria uháňala cez úzke cestičky pri rozľahlom koralovom útese. Tu precválala popri stáde morských koníkov, tam sa prešmykla skrz húštinu hustých chalúh, ktoré sa točili dookola ako tajomný labyrint. Žralok neustále plával za ňo. Keď sa zdalo, že mu mizne v diaľke, zabral silným chvostom a priblížil sa.
„Vychutnám si ťa, len čo ťa doplávam,“ hudral žralok s papuľou otvorenou dokorán.
„Chytíš ma, iba ak ti nedôjdu sily,“ nedala sa malá rybka a mrštným pohybom plutvičkou zamávala na žraloka, akoby ho dráždila.
Vtedy si Dara všimla niečo zvláštne. Na dne oceánu sa tajomným spôsobom hompáľal vrak starej zaoceánskej lode. Už dávno sa premenila len na drevené trosky, obrastené riasami a koralmi. No stále to bola veľká loď. Jej tmavé chodby boli poprepletané malými okienkami, cez ktoré prúdilo len minimum svetla. Dara zrazu dostala nápad. Zvrtla sa smerom k vraku a šup – bola pri ňom, akoby ju tam vietor zavial.
Žralok nabral rýchlosť a upaľoval za ňou, až sa voda vírila. Vzrušenie vrcholilo, bubliny tancovali všade vôkol, keď malá rybka neomylne vbehla do vraku. Žralok s rachotom priplával za ňou. Vo vnútri starej lode sa však rozpútal zmätok. Drevené dosky bolo počuť, ako občas pukajú, a tma tam bola taká hustá, že si rybka sotva videla na chvostík.
„Kam si sa schovala?“ ručal žralok. No rybka sa mu v šere vždy akosi vytratila. Prešmykla sa pod zborenou skriňou, oboplávala velikánsku starú kotvu, ktorá sa váľala v strede vraku, a napokon našla niečo, čo hľadala – malé okienko. Bolo presne také úzke, že len drobná rybka sa cez neho dokázala pretlačiť. Neváhala ani chvíľku, mávla chvostíkom a hop – ocitla sa vonku!
Žralok, celý rozpálený a rozhorčený, sa pokúsil spraviť to isté. Veľkou rýchlosťou sa vrhol na malé okienko. Lenže žralok bol veľký a okienko bolo primalé. A tak zostal v okienku uviaznutý, a nie a nie sa pohnúť. Vrtil sa, hádzal celým telom, pokúšal sa točiť. Ale nič mu nepomohlo. Od zlosti a bezmocnosti začal hlasno volať o pomoc.
„Pomôžte mi, prosím! Som tu zaseknutý, neviem sa pohnúť! Ktokoľvek, vytiahnite ma!“ ozývalo sa morským dnom.
Ostatní morskí obyvatelia však len opatrne vykúkali spoza koralov a rias, či z bezpečia svojich mušlí. Žraloka sa báli všetci – veď je to predsa obávaný lovec! A tak sa nikto ani len neodvážil priplávať bližšie. Len malá rybka Dara, ktorá sa práve pred ním zachránila, cítila, ako jej mäkne srdiečko, keď žraloka počula nariekať.
„Chudák žralok,“ vzdychla si. „Vyzerá, že ho to veľmi bolí. Aj keď sa ma chvíľu snažil zjesť, nikomu neprajem, aby zostal takto uväznený.“ Rybka zdvihla svoj drobný hlások a prihovorila sa obyvateľom mora: „Priatelia, počujete, ako volá o pomoc? Musíme niečo urobiť.“
„Ale… on predsa loví rybičky ako sme my. Bojíme sa!“ krútili iné rybky hlavami. K nim sa pridali korytnačky, chobotnice, dokonca i krevetky, a všetci váhavo vysvetľovali, že by žralok mohol kohokoľvek z nich zjesť.
„Pozrite sa,“ začala klásť rybka dôraz na slová, „vieme, že žralok je nebezpečný, ale nikto si nezaslúži zomrieť zaseknutý v starom okienku lode. Všetci by sme si mali v mori pomáhať. Poďme ho teda vyslobodiť – a potom sa rozutekajme, aby nás nemohol všetkých naraz chytiť.“
Morskí obyvatelia sa napokon nechali presvedčiť. Spoločne priplávali k starej lodi a chytili sa žraloka za chvost a plutvy, ako najlepšie vedeli. Niekto opatrne vyťahoval, iný zas pomaly odťahoval trosky dreva, až kým nepočuli škripnutie a puknutie. Žralok náhle vyletel z okienka, vyšmykol sa a naraz bol voľný. Všetky malé rybky, korytnačky a ďalší obyvatelia morského sveta sa rozpŕchli do všetkých kútov. Len Dara ostala priamo pred žralokom.
Žralok sa najprv nahnevane zamračil a vyceril zuby. Bolo to také hrozivé, že aj samotnej rybke podskočilo srdiečko. No namiesto toho, aby sa na ňu vrhol, žralok sa odrazu pousmial. „Ďakujem,“ vydýchol pomaly a s väčším pokojom, než by sa komukoľvek zdalo. „Zachránili ste ma, aj keď som vás chcel zožrať. A ty, malá rybka, si bola taká odvážna, že si presvedčila ostatných, aby mi pomohli.“
Neželal si hneď prezradiť, čo má na srdci, ale vedel – a rybka i ostatní tiež – že žralok zostáva obávaným lovcom. „Nedokážem sa zmeniť,“ zaznelo smutne z jeho úst. „Som predsa žralok a lov je to, čo ma poháňa. Nechcem vám však ublížiť, keď ste mi ukázali, že sa dokážete zachovať statočne. Budete moji priatelia, a priateľov predsa nelovím.“
Malá rybka sa na neho usmiala. „Sme radi, že si v poriadku. Nie sme tvoje sústo, ale tvoji priatelia. Aj to sa v tom našom veľkom oceáne môže stať.“
Žralok potichu, so zvláštnym leskom v očiach kývol chvostom a povedal: „Musím teda odplávať do iného mora, kde mi nebudete na očiach. Nebojte sa, už nikdy neublížim tým, čo mi pomohli.“
A tak sa žralok vydal na dlhú plavbu preč zo známeho koralového kráľovstva. Malá rybka ho nakrátko odprevadila pohľadom a cítila, že urobila správnu vec. Lebo tak to v živote býva – niekedy stačí aj kúsok odvahy a šľachetnosti a dokážeš zachrániť možno aj toho, kto sa ti kedysi zdal desivý či zlý. A tak v mori opäť zavládol pokoj a malá rybka Dara, aj keď vedela, že žralok je predátor, verila, že sa oplatí dať šancu komukoľvek. Veď priateľstvo je v morských hlbinách tým najvzácnejším pokladom.
Zaujímavé informácie pre deti
