V kráľovstve hlbokých tmavomodrých vôd, kde slnko len zriedka preniká svojimi lúčmi, žil malý žralok menom Šarlík. Šarlík bol veľmi zvedavý a patril k najšikovnejším žralokom z celého podmorského sveta. Šarlíkovo bezstarostné detstvo ale pomaly končilo. Jeho veľký a silný otec a jemná, ale neúprosná matka, ho chceli naučiť najdôležitejšie žraločie umenie – loviť malé ryby a zaobstarať si tak potravu.
Jedného dňa sa Šarlík s rodičmi vybral na svoje prvé lovecké dobrodružstvo. Plávali cez farebné koralové útesy, kde sa rybky v tisícoch ukrývali medzi koralmi, rastlinami a morskými hubami. Malý žralok sa nevedel dočkať, kedy uloví svoju prvú rybu.
„Musíš byť rýchly a tichý, Šarlík,“ varovala ho mama. „Inak rybky utečú a ty ostaneš hladný.“
Šarlík, ako mu mama prikázala, plával naozaj potichu, a pritom sledoval malé rybky, ktoré sa hrali medzi koralmi. Avšak, namiesto toho, aby na ne zaútočil, ich stále iba pozoroval. Uvedomil si, aké sú roztomilé, keď sa spolu hrajú. Úplne zabudol, prečo ku korálovému útesu vlastne prišiel. Mal chuť hrať sa spolu s nimi, a tak sa k nim opatrne priblížil.
„Ahoj rybičky,“ prihovoril sa vysmiaty žralok malým rybkám.
Tie boli najskôr prekvapené, že ich hneď nezožral. No keď z nich opadol prvotný strach, začali sa s ním rozprávať ako so starým dobrým priateľom. Boli medzi nimi aj Pipi, malá farebná rybička s dlhými plutvami, a Blur, modrá rybka s veľkými očami.
„Nie si tu náhodou na love?“ zašepkala Pipi so zvedavosťou.
„Áno,“ priznal trocha zahanbený Šarlík, „ale nedokážem ťa uloviť. Si taká milá.“
„Prečo by si nás lovil, keď môžeš byť našim priateľom,“ reagovala Blur.
Šarlík sa zamyslel. Bude mať nových priateľov, ale ostane hladný, alebo sa dobre naje, ale nebude mať priateľov? Rozhodol sa, že lepšie mať priateľov ako plné brucho. A tak medzi morskými korálmi vzniklo nezvyčajné priateľstvo medzi žralokom a malými rybkami. Tie Šarlíkovi ukázali rôzne tajomstvá koralového útesu a zdieľali s ním svoje jedlo, morské plody a riasy, ktoré boli bohaté na vitamíny a zároveň boli aj veľmi chutné. Šarlík bol nadšený zo všetkého, čo v ten deň zažil a tešil sa na ďalšie dobrodružstvá so svojimi novými priateľmi.
Keď sa vrátil k rodičom, videli, že jeho lovecké inštinkty sú iné, ako by poriadny žralok mal mať. „Šarlík, prečo si neulovil žiadnu rybu?“ spýtal sa ho otec prísne.
„Nedokážem to, otec. Tieto ryby sú moji priatelia,“ odpovedal Šarlík pevne. „A okrem toho, našiel som výborné jedlo, ktoré mi chutí viac a nemusím nikoho zabiť.“
Rodičia sa na seba pozreli, zmätení a trochu nahnevaní. Ale rozhodli sa, že dajú svojmu synovi šancu. Nasledujúce dni sledovali, ako Šarlík žil medzi koralmi, spokojný so svojimi priateľmi. Zistili, že Šarlík vyzeral zdravý a šťastný, napriek tomu, že neloví ryby, ale živí sa len morskými riasami.
Jedného večera, keď slnko zapadlo na konci mora a voda sa zafarbila do zlatista, si rodičia Šarlíka uvedomili, že ich syn našiel novú cestu. „Možno sme sa mýlili,“ povedal otec. „Možno nemusíme loviť, aby sme prežili.“
Žraločia matka prikývla. „Možno je čas, aby sme zmenili naše staré zvyky. Ak môžeme žiť v mieri s rybkami a nájsť iné zdroje potravy, prečo by sme to nemali skúsiť?“
A tak sa stalo, že rodičia sa rozhodli nasledovať Šarlíkov príklad. Spolu objavili nové spôsoby získavania potravy, ktoré neohrozovali ich podmorských priateľov. Žraločia rodina sa stala ochrancom koralových útesov a všetky rybky chránili pred cudzími žralokmi.
Šarlík, jeho rodičia a ich malí rybí priatelia žili šťastne v mieri a harmónii. Ich podmorské kráľovstvo sa stalo bezpečným a pokojným miestom pre všetky morské tvory. A takto, v hlbinách modrého mora, žili všetci šťastne až do konca svojich dní.
Zaujímavé informácie pre deti
