svet rozprávok - nočná obloha

Krajina sladkostí

kučeravý chlapec v krajine sladkostí rozprávka

V malom mestečku, kde slnko žiarilo jasnejšie a obloha bola vždy modrá, žil chlapec menom Filip. Mal hnedé vlasy, ktoré sa mu krútili do malých kučierok, a oči zelené ako lúka na jar. Filip bol známy svojou neutíchajúcou láskou k sladkostiam. Či už to boli cukríky, čokoláda alebo koláče od babičky.

Jedného večera, keď sa obloha začala zahaľovať do fialových a oranžových odtieňov západu slnka, Filip zaspal s hlavou plnou snov o sladkých dobrotách. Zrazu sa ocitol na neznámom mieste. Stál na ceste vydláždenej kockami z cukru a okolo neho sa týčili domy z perníka a s oknami z farebného želé.

„To nie je možné!“ zašepkal Filip so široko otvorenými očami. Všetko vyzeralo tak lákavo. Stromy mali lístie z cukrovej vaty a namiesto kvetov rástli na lúkach lízanky rôznych tvarov a farieb.

„Vitaj v krajine sladkostí!“ ozval sa veselý hlas. Filip sa otočil a uvidel malého mužíčka s čokoládovým klobúkom a oblekom z farebných cukríkov.

„Som Karolík, sprievodca touto krajinou,“ predstavil sa mužíček a uklonil sa. „Poď, ukážem ti naše sladké zázraky!“

Filip nasledoval Karolíka cez most z oplátok, pod ktorým tiekla rieka z horkej čokolády. Všade naokolo sa šírila tak intenzívna vôňa, že Filipovi začali tiecť slinky. „Môžem ochutnať?“ spýtal sa nesmelo.

„Samozrejme!“ usmial sa Karolík. „U nás je všetko na ochutnanie.“

Filip nabral do dlane trochu čokolády z rieky a ochutnal. Bola to tá najlepšia čokoláda, akú kedy jedol.

Cestou stretli ďalších obyvateľov tejto krajiny: pani Marmeládovú s vlasmi z cukrovej vaty, pána Želého s telom pružným ako želatína a dvojčatá Bonbónky, ktoré sa neustále smiali a rozdávali cukríky.

Všetci boli priateľskí a pozývali Filipa, aby ochutnal ich sladké pochúťky. Chlapec jedol koláče s krémom, cukríkové špízy, sušienky s čokoládovými kúskami a pil limonádu z medu a citrónu. Cítil sa ako v raji.

Ale po chvíli začal pociťovať ťažobu v žalúdku. „Možno som toho zjedol príliš veľa,“ pomyslel si. No napriek tomu pokračoval v ochutnávaní ďalších sladkostí.

„Filip, nechceš si oddýchnuť?“ spýtal sa Karolík, keď videl, ako chlapec spomaľuje.

„Možno len na chvíľu,“ súhlasil Filip a posadil sa na lavičku z keksíkov.

Zrazu sa objavila krásna dievčina s očami modrými ako obloha a šatami z lupienkov ruží. „Som Amélia, strážkyňa rovnováhy v našej krajine,“ povedala jemným hlasom. „Vidím, že si z našich sladkostí unavený.“

„Áno,“ priznal Filip. „Sú úžasné, ale cítim sa trochu zle.“

„To preto, že príliš veľa sladkého je škodlivé,“ vysvetlila Amélia. „Aj v našej krajine vieme, že je dôležité udržiavať rovnováhu.“

„Rovnováhu?“ zopakoval Filip.

„Poď so mnou,“ navrhla Amélia.

Viedla ho cez lúku, kde sladkosti pomaly ustupovali čerstvým plodom a zelenine. Stromy tu rodili šťavnaté jablká, hrušky a pomaranče. Záhony boli plné mrkvy, paradajok a šalátu. Vtáky spievali veselšie a vzduch bol svieži ako nikde inde.

„Aj toto je súčasť našej krajiny,“ povedala Amélia. „Ovocie a zelenina nám dávajú silu a energiu. Sladkosti sú skvelé na pochutnanie, ale nemôžu nahradiť zdravé jedlo.“

Filip ochutnal jablko a cítil, ako mu jeho sladká a kyslá chuť osviežuje ústa. „Je to výborné!“ zvolal.

„Vidíš,“ usmiala sa Amélia. „Keď spojíš zdravé jedlo so sladkosťami v správnej miere, budeš sa cítiť oveľa lepšie.“

Karolík prikývol. „My sme sa to naučili už dávno. Preto v našej krajine žijeme šťastne a zdravo.“

Filip sa zamyslel. „Asi som sa nechal uniesť všetkými tými dobrotami. Teraz chápem, že je dôležité nájsť rovnováhu.“

„Presne tak,“ povedala Amélia. „A keď sa vrátiš domov, môžeš toto poznanie zdieľať aj s ostatnými.“

Slnko sa začalo schovávať za obzor, krajina sa ponárala do šedých farieb. „Je čas, aby si sa vrátil,“ povedal Karolík.

„Ďakujem vám za všetko,“ povedal Filip s úsmevom. „Nikdy na vás nezabudnem.“

„Pamätaj, Filip,“ dodala Amélia. „Rovnováha je kľúčom k šťastiu.“

Filip zatvoril oči a keď ich znova otvoril, ležal vo svojej posteli. Ranné slnko svietilo cez okno a vtáky spievali svoju rannú pieseň. Cítil sa sviežo a plný energie.

Od toho dňa začal Filip jesť viac ovocia a zeleniny. Sladkosti si doprial, ale už vedel, že všetko treba s mierou. Cítil sa lepšie, mal viac energie na hranie s kamarátmi a jeho dni boli plné radosti.

A keď sa večer díval na hviezdy, spomenul si na krajinu sladkostí, Karolíka a Améliu. Vedel, že mu pomohli pochopiť dôležitú lekciu o rovnováhe a zdravom životnom štýle.me, čo za tým naozaj je, zrazu sa to premení na niečo priateľské – možno aj na ďalší milý príbeh.

Zaujímavé informácie pre deti

tučný chlapec je veľkú čokoládu

Prečo nie je dobré jesť veľa sladkostí?

26. januára 2025
Článok pre všetky deti, ktoré milujú sladkosti. Dozvedia sa v ňom, prečo by nemali jesť veľa sladkého, čo im to spôsobí a čím môžu sladké nahradiť.