V hlbokom piesku starej egyptskej púšte, kde slnko svieti tak silno, že je sotva možné rozlíšiť obzor od zeme, sa skrývala hrobka s tajomstvom starým tisíce rokov. Táto hrobka bola posledným miestom odpočinku múmie menom Anhotep, ktorá kedysi bola múdrym a váženým poradcom faraóna.
Jedného dňa zavítala do tohto zabudnutého kúta Egypta skupina hľadačov pokladov. Boli to odvážni chlapíci túžiaci po dobrodružstve, no ešte viac po zlate a peniazoch. Viedol ich mladý Samuel, ktorý už od detstva sníval o objavovaní starodávnych tajomstiev. Po dlhom pátraní v krajine nekonečného piesku a mnohých prekážkach, s ktorými sa museli vysporiadať, sa im podarilo nájsť vchod do tajomnej hrobky.
Keď prekročili prah starobylého miesta, okolo nich sa rozliehalo len ticho. Steny hrobky si pamätali časy, kedy boli svetlom zaplavené po prvýkrát. Vo vnútri našli množstvo vzácnych artefaktov a hieroglyfov, ktoré rozprávali príbeh o Anhotepovej múdrosti a dobrotivosti. V najhlbšej komore hrobky, chránenej rôznymi nebezpečnými nástrahami, odpočívala múmia Anhotepa. Lovci pokladov boli svojím nálezom uchvátení. Samuel a jeho tím však vedeli, že takýto objav môže pomôcť svetu lepšie porozumieť minulosti. Preto sa rozhodli múmiu prepraviť do múzea, kde by bola v bezpečí a zároveň prístupná verejnosti.
V múzeu bola múmia Anhotepa umiestnená do špeciálneho klimatizovaného skleneného boxu, aby ochránili jej krehké pozostatky. Plánovali ju predstaviť na veľkolepej výstave, aby ju ľudia z celého sveta mohli obdivovať a učiť sa z histórie starého Egypta. A práve počas dňa, keď múzeum navštívila skupina zvedavých detí počas školskej exkurzie, sa stalo niečo nečakané. Anhotepova múmia, ožiarená prudkým svetlom, ktoré pripomínalo staroegyptské slnko, ožila.
Kým prekvapené deti stáli v múzeu pred veľkým skleneným boxom, z ktorého vychádzala múmia, svetlá v miestnosti nečakane zhasli. Ozval sa len tichý šepot vetra, ktorý akoby priniesol odkaz z minulosti. Keď sa svetlá znova rozsvietili, deti zbadali, že sklenený box je prázdny. V tom z tmavého kúta vyšla postava zabalená do starobylých bandáží, s očami, ktoré žiarili zeleným svetlom.
„Potrebujem vašu pomoc,“ prehovorila múmia svojim tajomným, no prívetivým hlasom. Deti, hoci spočiatku vystrašené, cítili zvláštny pokoj a zvedavosť.
Anhotep ich poprosil, aby mu pomohli nájsť zázračný amulet, ktorý bol po stáročia skrytý v púšti, no pred niekoľkými rokmi ho našli archeológovia a doniesli do múzea. Jedného dňa však amulet zmizol a odvtedy ho už nikto nevidel. Tento amulet mal moc ochraňovať a udržiavať pokoj medzi svetmi živých a mŕtvych. „Bez neho,“ vysvetľoval Anhotep, „sa nemôžem vrátiť do pokojného odpočinku.“
Deti súhlasili, že mu pomôžu, a tak sa spoločne vydali na dobrodružnú výpravu po múzeu. Anhotep ich viedol skrz tajné chodby a zákutia, o ktorých personál múzea ani netušil. Po ceste deťom rozprával príbehy o starovekom Egypte, o bohoch a veľkých faraónoch, o magických rituáloch a o živote, ktorý kedysi viedol.
Z dlhej tajnej chodby sa všetci dostali do starovekej sály, kde bolo množstvo artefaktov z obdobia, v ktorom Anhotep žil. Na veľkej kamennej tabuli našli deti hierogylyfy a tušili, že v nich budú ukryté dôležité indície k nájdeniu artefaktu.
„Keby sme tak vedeli tie hieroglyfy rozlúštiť,“ povedalo jedno z detí. Anothep potichy vyslovil starodávne zaklínadlo a deti vedeli odrazu v hieroglyfoch čítať. Dozvedeli sa o význame amuletu aj to, kde majú ďalej hľadať. Rýchlo zistili, že musia nájsť sochu boha Thovta, ktorý bol považovaný za boha múdrosti a písma. Cesta k soche viedla hlboko do podzemia, ktoré bolo plné pavúkov, netopierov a veľkých potkanov. Deti ale preukázali skutočnú odvahu a ničoho sa nezľakli. Keď prišli k soche, Anhotep ich naučil krátku modlitbu, ktorú mali spolu vysloviť. Po jej vyslovení sa časť podstavca sochy posunula a odhalila malú skrýšu. Vo vnútri skrýše ležal amulet, žiariaci jemným svetlom. Natešené deti ho opatrne vzali a odovzdali Anhotepovi.
„Vďaka vašej pomoci a odvahe, môžem teraz nájsť pokoj,“ povedal Anhotep s úsmevom. „Ale predtým, ako odídem, chcem vám niečo darovať.“
Každému z detí podal do rúk malú kamennú tabuľku z hieroglyfmi. Deti, ktoré už hieroglyfy poznali, z nej čítali: „Vždy hľadajte múdrosť a poznanie. Pamätajte, že história a minulosť sú dôležité, lebo nám ukazujú, kde sme boli a kam by sme mohli smerovať.“
„Keď budete potrebovať múdru radu, zoberte si túto vzácnu tabuľku a v jej hieroglyfoch nájdete, čo hľadáte,“ vyriekol Anothep svoj eposledné slová.
Keď múmia zmizla do záblesku svetla, deti sa vrátili do hlavnej sály múzea. Ich učiteľ a ostatní návštevníci múzea sa na nich pozerali prekvapene, nevediac, kde tak dlho boli. Deti si medzi sebou vymieňali vzrušené pohľady s pocitom, že práve prežili niečo, na čo nikdy nezabudnú.
Zaujímavé informácie pre deti
