Anička bola veselé dievčatko, ktoré žilo so svojimi rodičmi v domčeku na okraji hustého lesa. Anička bola veľmi zvedavá a s veľkým záujmom pozorovala všetko okolo seba. Každý deň objavovala nové veci a kládla nekonečné otázky svojim rodičom. Najviac však milovala prírodu, kde trávila hodiny pozorovaním zvierat a rastlín.
Jedného slnečného rána sa Anička vybrala na prechádzku do lesa. Ako kráčala po mäkkej lesnej pôde, zrazu si všimla malého mravca, ktorý niesol vetvičku oveľa väčšiu ako on sám. Zastavila sa a so zatajeným dychom sledovala jeho úsilie.
„Aké úžasné,“ pomyslela si. „Ako môže taký maličký tvor niesť takú veľkú vec?“
Mravec kráčal neúnavne ďalej, prekonával skalky, korene stromov aj kopy lístia. Anička sa rozhodla, že ho bude sledovať. Kráčala za ním ticho, aby ho nevyplašila. Cesta ju viedla hlbšie do lesa, kde stromy boli vyššie a svetlo prechádzalo cez husté koruny len v tenkých lúčoch.
Po chvíli prišli k veľkému mravenisku, ktoré bolo ukryté pod starým dubom. Mravenisko pulzovalo životom. Stovky mravcov sa pohybovali sem a tam, každý z nich mal svoju úlohu. Niektorí niesli potravu, iní stavali nové chodbičky.
Zrazu sa pred Aničkou objavila nádherná mravčia kráľovná. Bola o niečo väčšia ako ostatní mravci a na hlave mala malú trblietavú korunku z rosy.
„Vitaj, milé dievčatko,“ prehovorila kráľovná jemným hlasom. Anička sa prekvapene rozhliadla, či niekto nehovorí za ňou, ale nikto tam nebol.
„To… ty si hovorila?“ spýtala sa nesmelo.
„Áno,“ usmiala sa kráľovná. „Vidím, že si veľmi zvedavá a máš dobré srdce. Preto s tebou môžem hovoriť.“
Anička sa usmiala. „Mravčeky ma veľmi zaujímajú. Celý váš svet je taký fascinujúci! Môžem sa ťa niečo opýtať?“
„Samozrejme, pýtaj sa, čo len chceš,“ povzbudila ju kráľovná.
„Videla som mravca, ktorý niesol obrovskú vetvičku. Ako je možné, že ste takí silní?“ zaujímala sa Anička.
Kráľovná sa pousmiala. „Mravce sú malé, ale veľmi silné. Spolupracujeme a pomáhame si navzájom. Každý z nás prispieva k blahu celej kolónie.“
„A čo robíte s tými vetvičkami a lístkami?“ pokračovalo dievčatko.
„Používame ich na stavbu nášho mraveniska a na vytváranie chodbičiek. Je to náš domov, ktorý nás chráni,“ vysvetlila kráľovná.
Anička prikývla. „Všetky mravce vyzerajú tak usilovní. Nikto z nich neodpočíva?“
„Máme presne rozdelené úlohy,“ povedala kráľovná. „Niektorí hľadajú a zbierajú potravu, iní stavajú mravenisko, ďalší sa starajú o mladé mravčeky. Spoločne dokážeme veľké veci.“
„To je úžasné,“ žasla Anička. „A ty ako kráľovná čo robíš?“
„Ja sa starám o našu kolóniu. Dávam život novým mravcom a dohliadam na to, aby všetko fungovalo tak, ako má,“ odpovedala kráľovná s hrdosťou.
Dievčatko sa zamyslelo. „Je to ako veľká rodina, kde si všetci pomáhajú.“
„Presne tak,“ súhlasila kráľovná. „A teraz mi povedz, Anička, čo ťa ešte zaujíma?“
„Ako komunikujete medzi sebou? Videla som, ako sa dotýkate tykadlami,“ spýtala sa zvedavo.
„Používame feromóny a dotyky, aby sme si odovzdávali informácie. Tak vieme, kde nájsť potravu alebo aké nebezpečenstvo hrozí,“ vysvetlila kráľovná.
„To je tak zaujímavé!“ zvolala Anička. „Ľudia potrebujú slová, aby si porozumeli.“
„Každý má svoj spôsob komunikácie,“ usmiala sa kráľovná. „Dôležité je, aby sme si rozumeli a pomáhali si.“
Anička sa usmiala. „Ďakujem ti, kráľovná mravcov, že si mi odpovedala na moje otázky. Naučila som sa od teba veľa.“
„Aj ja ďakujem tebe, milé dievčatko,“ povedala kráľovná. „Vidím, že máš v sebe lásku k prírode. Ochraňuj ju a uč aj ostatných, aké je dôležité vážiť si každý život.“
„Sľubujem,“ prisľúbila Anička pevne.
Kráľovná sa jemne uklonila. „Teraz sa už musíš vrátiť domov. Les bude vždy tvojím priateľom.“
Anička sa rozlúčila a pomaly kráčala späť cestou, ktorou prišla. Cestou premýšľala o všetkom, čo sa dozvedela. Rozhodla sa, že bude ešte viac chrániť prírodu a pomáhať zvieratkám.
Keď prišla domov, rozprávala rodičom o svojom zážitku. Aj keď to bolo neuveriteľné, rodičia jej verili a mali radosť z jej lásky k prírode. Od toho dňa Anička učila ostatné deti, ako byť ohľaduplní k zvieratám a ako spolupráca môže priniesť veľké veci.
A tak vďaka zvedavosti a dobrému srdcu malého dievčatka sa svet stal o niečo lepším miestom pre všetky tvory.
Zaujímavé informácie pre deti
