Na zelenej lúke sedel malý zajačik. V labkách držal veľkú oranžovú mrkvičku. „Aká chutná mrkvička! Už sa teším, ako si na nej pochutnám,“ povedal. No vtom zafúkal vietor, a šup! Mrkvička spadla do vysokej trávy.
„Jejda! Kde je moja mrkvička?“ zajačik vystrel ušká a začal hľadať. Pozeral doprava, pozeral doľava. Mrkvička nikde. „Ach, čo teraz?“ povzdychol si.
K zajačikovi priletela lienka. „Prečo si smutný?“ spýtala sa svojím tenkým hláskom.
„Stratil som mrkvičku. Neviem ju nájsť!“ odpovedal.
„Pozeráš sa príliš rýchlo. Skús hľadať pomaly. Rad za radom,“ poradila lienka.
Zajačik si sadol, sústredil sa a začal pomaly prezerať trávu. Najskôr naľavo, potom doprava. A zrazu… „Našiel som ju!“ zajačik radostne vyskočil. Mrkvička bola schovaná medzi steblami trávy.
„Ďakujem za radu, lienka!“ usmial sa. Sadol si späť na lúku a spokojne chrumkal sladkú mrkvičku. Odvtedy zajačik vedel, že trpezlivosť sa vždy oplatí.
