Rozprávku na vypočutie nájdete na konci stránky!
Predstavte si hotel uprostred zelenej lúky pri krásnom jazierku, kde kvákali žaby a odrážali sa slnečné lúče. Tento hotel sa volal „Zlatá mušľa“ a práve tam prišla na dovolenku malá Natálka s rodičmi. Natálka mala osem rokov, husté gaštanové vlásky a jednu veľkú slabosť – zvieratá. Milovala každé zvieratko, ktoré stretla. Nezáležalo jej na tom, či to bol malý ježko, tulák pes alebo obyčajná žaba.
Jedného horúceho popoludnia, keď sa Natálka prechádzala pri jazierku, poza kríčky počula tiché kvákanie. Upriamila pohľad na miestečko, odkiaľ zvuk prichádzal. Zbadala tam zelenú žabu. „Aha!“ zašepkala nadšene. Žaba k nej otočila svoje veľké guľaté oči, akoby pochopila, že už sa schovať nestihne.
„Neboj sa, ja ti neublížim,“ presviedčala ju Natálka a po špičkách sa zakrádala bližšie. Vystrčila ruky a žaba – hop! – už bola v jej dlaniach. „Máš také krásne hladké telo!“ žasla Natálka. „Teba si vezmem do hotela, nech sa máš aj ty tak dobre ako my.“
Tak si teda malú zelenú žabu strčila do vrecka svojich šortiek a odcupkala do hotelovej izby. Rodičom, samozrejme, nepovedala ani slovo – vedela, že by to neschválili. V hotelovej izbe uložila žabu do vedierka pod umývadlom a myslela si, že tam bude poslušne čakať. Lenže žaba roztopašne vyskočila von a tu sa začali skutočné problémy.
Keď sa nepozorovane prešuchla cez otvorené dvere na chodbu, pocítila zvláštne vlhké teplo a začula jemné bublanie. Žaba nasledovala svoj inštinkt, až kým neprišla do hotelového wellnesu s nádhernou vírivkou. Bez rozmýšľania skočila do tyrkysovej vody, kde si práve užívala relax znudená pani Oľga so zábavným klobúčikom na hlave. Pani Oľga sa sústredene dívala na magazín o pestovaní orchideí, keď zrazu medzi bublinkami zbadala… dve žabie oči. „ÁÁÁ!“ vyštekla pani Oľga a vyletela z vody ako korková zátka zo šampanského.
Keď sa žaba vo vírivke dostatočne vykúpala, namierila si to rovno do masážnej miestnosti. Lákala ju tam mandarinková vôňa masážneho oleja. Vhupla do misky s olejom, odkiaľ preskočila priamo na holý chrbát pána Juraja. Ten už netrpezlivo čakal na maséra. Žaba natretá olejom sa kĺzala po Jurajovom chrbte zhora nadol a zľava doprava.
„No, páni, to je príjemné,“ zamrmlal Juraj, keď cítil, ako mu po chrbte kĺže sem a tam špeciálna masérska technika. Masér vošiel do miestnosti práve vo chvíli, keď pán Juraj spokojne chválil: „Tak toto je najlepšia masáž, akú som zažil!“ Na to sa ozvalo jemné, no jednoznačné: „Kvak-kvak.“ Juraj s hrôzou v očiach pozrel na prekvapeného maséra: „Kto ma to masíruje?“
Žaba nečakala, čo sa bude diať. Vyskočila z chrbta pána Juraja a stále šmýkajúc sa dostala na chodbu. Tam práve upratovala pani Vilma s veľkým vozíkom na čistiace potreby. Vilma bola staršia upratovačka s drsným zmyslom pre humor, ktorá sa nebála ničoho. Pani upratovačka si vôbec nevšimla, že jej žaba skočila do kýbľa s vodou a veselo začala vyplachovať handru na podlahu. Lenže keď handru zdvihla, našla na nej prilepenú zelenú žabu.
„No čo to tu je za zelenú potvoru?!“ zafučala Vilma a mávla handrou, aby žaba odpadla. Ale žaba sa držala zo všetkých síl.
„Ako chceš žabka,“ pousmiala sa Vilma a handru aj so žabou nasadila na metlu. Vtedy začala divoká jazda po celej hotelovej chodbe. Vilma ladnými pohybmi metlou umývala podlahy a smiala sa tak, až jej slzy tiekli po lícach.
Vilma so žabou na metle sa preumývala až do hotelovej jedálne. Hostia sedeli pri svojich tanieroch. Niektorí večerali steak, iní si pochutnávali na cestovinách alebo polievke. Žaba ako keby našla scénu pre svoj veľkolepý záverečný výstup.
„HOP!“ Žaba pristála na tanieri malého chlapca a ten vyprskol do smiechu. „Mama, pozri, žaba!“ Jeho mama zajačala a vyskočila zo stoličky. Ľudia v jedálni spozorneli. Žaba, cítiac stres, skočila na vedľajší stôl a namierila si to rovno do šalátu. Asi si myslela, že sa v ňom ukryje. Od tohto momentu nastal chaos. Ženy kričali, deti sa smiali, niektorí muži skákali a snažili sa žabu chytiť. Jeden pán dokonca schmatol vidličku a vykríkol: „Chyťme ju!“
Žaba skákala zo stola na stôl, z taniera na tanier. Nakoniec žaba vyskočila na pult s polievkami a… špľuch! Vrhla sa do veľkého hrnca s horúcou zeleninovou polievkou. Kuchár práve v tej chvíli veľkou naberačkou naberal polievku.
„Čo to do kelu…?“ zhíkol, keď spolu s polievkou vytiahol žabu. Všetci v jedálni zmĺkli. Len jeden hosť zo zadného stola – francúzsky turista Claude – nadšene zvolal: „Žabacia polievka? Skvelé, ja by som si dal!“
Celá jedáleň sa rozosmiala a kuchár sa otočil ku Claudeovi so slovami: „No, tak sa mi zdá, že špeciálne len pre vás, pane.“
Keď sa chaos v jedálni utíšil, zahanbená Natálka sa priznala, že žaba bola jej zvieratko. Ospravedlnila sa všetkým hosťom a na jej prekvapenie nik na ňu nekričal. Pani Oľga dokonca prišla a povedala: „Musím uznať, že to bola moja najzábavnejšia kúpeľná skúsenosť.“
Rodičia síce Natálku pokarhali za to, že tajne priniesla žabu do hotela, ale na druhej strane sa všetci zhodli, že sa z toho stal najveselší deň ich dovolenky. A na žabu už potom všetci zabudli. Teda, všetci okrem Claudea, ktorý si poprosil pridať ešte jeden tanier „žabacej polievky“.
A tak, večer pred spaním, Natálka poďakovala rodičom za krásny deň a zaspala so záhadným úsmevom na perách.
Kto vie, možno v jej sne tá istá žaba stále jazdila po chodbe na metle. Kvak!
