Túto rozprávku si môžete aj pozrieť
V ďalekej Antarktíde, kde je sneh a ľad všade naokolo, žil malý tučniak menom Pingi. Pingi bol iný ako ostatné tučniaky. Zatiaľ čo jeho kamarátom nevadila studená voda a mrazivé vetry, Pingimu bola vždy strašná zima. Zakrútený vo svojom malom páperovom kabátiku, stále sa triasol a hľadal teplé miestečko pod kostrbatým slniečkom.
Jedného dňa, keď sa všetky tučniaky zišli na spoločné plávanie, sa Pingi rozhodol, že musí nájsť riešenie na večnú zimu, ktorá mu vždy rozdrgotala zobáčik. „Nemôžem takto ďalej žiť,“ hovoril si. „Musím nájsť spôsob, ako sa zohriať.“
Pingi sa preto vydal na dobrodružnú výpravu. Prechádzal cez ľadovce a snežné pláne, kým neprišiel k malému ľadovému vrchu. Tam stretol múdreho starého tučniaka menom Hugo, o ktorom všetci hovorili, aký je múdry a skúsený. „Prečo si taký smutný, malý tučniak?“ spýtal sa Hugo, keď videl Pingiho zúfalstvo.
„Je mi stále zima, Hugo. Neviem, čo mám robiť,“ odpovedal Pingi. Hugo sa zamyslel a potom sa usmial. „Myslím, že viem, čo ti môže pomôcť. Na vrchole veľkého ľadovca žije polárna líška menom Líza. Hovorí sa, že má kúzelnú šatku, ktorá môže zahriať aj najstudenšieho tučniaka. Skús za ňou zájsť.“
Pingi sa poďakoval a vydal sa na dlhú cestu k veľkému ľadovcu. Keď po mnohých dňoch a nociach dorazil na vrchol ľadovca, našiel tam Lízu, polárnu líšku, ktorá bola práve zamestnaná stavaním malého iglu.
„Líza,“ začal Pingi nesmelo, „počul som, že máš kúzelnú šatku, ktorá dokáže zahriať aj najstudenšieho tučniaka. Prosím, mohla by si mi pomôcť? Stále mi je zima a neviem, čo mám robiť.“
Líza sa na Pingiho milo usmiala. „Áno, mám takú šatku, ale musíš pochopiť, že nie je len o teple. Táto šatka funguje iba vtedy, keď má jej nositeľ v srdci radosť a lásku. Si ochotný skúsiť to?“
Pingi nadšene prikývol. Líza mu podala krásnu, mäkkú šatku, ktorá bola prepletená jemnými vzormi. Malý tučniak si ju omotal okolo krku a zrazu pocítil teplo, ktoré sa rozlievalo celým jeho telom. Ale to nebolo všetko. Keď sa pozrel okolo, uvedomil si, ako krásne je byť tučniakom v Antarktíde, ako sú jeho priatelia dôležití a ako veľa má na svete radosti.
Vrátil sa späť k svojej rodine a priateľom, šťastný, že už mu nikdy nebude zima. Keď sa ho niekto spýtal, ako to dosiahol, Pingi sa len usmial a povedal: „Radosť a láska v srdci sú tým najlepším spôsobom, ako zahriať celé telo.“
A tak Pingi žil šťastne medzi svojimi priateľmi, užívajúc si každý chladný deň s teplom v srdci. A vždy, keď videl niekoho smutného alebo skrehnutého, pripomenul mu, že radosť a láska sú tým najdôležitejším v živote.