V malom mestečku, v ktorom mali všetky domy zelené strechy, žil chlapec menom Tomáš. Zvedavý chlapec, ktorý túžil spoznať všetky tajomstvá sveta. Každý večer sa díval z okna svojej izby na oblohu a predstavoval si, aké tajomstvá sa skrývajú za oblakmi.
Jednej tichej noci, keď mesiac svietil ako strieborný poklad na dne hlbokého jazera, Tomáš zaspal s úsmevom na perách. Netrvalo dlho a do jeho spánku vkĺzol zvláštny sen. Vo sne sa ocitol na lúke, kde tráva bola mäkká ako hodváb a kvety spievali jemné melódie. Zrazu začul zvláštny šum nad hlavou. Keď zdvihol zrak, uvidel niečo neuveriteľné. Na oblohe sa vznášali ryby všetkých farieb dúhy.
Tieto ryby mali priezračné plutvy, ktoré sa trblietali v slnečných lúčoch a lietali s gráciou vtákov. Jedna z nich, veľká žiarivo modrá ryba s očami ako perly, sa zniesla k Tomášovi.
„Vitaj, Tomáš,“ povedala mäkkým hlasom. „Ja som Marina. Poď, ukážem ti náš svet.“
Tomáš neváhal ani chvíľu. Posadil sa Marine na chrbát a spolu vzlietli k oblohe. Leteli cez obláčiky, ktoré boli ako obrovské nadýchané vankúše. Keď nimi prelietali, obláčiky sa rozplynuli do tisícov drobných iskričiek, ktoré sa za nimi znova spájali.
„Čo sa skrýva v oblakoch?“ spýtal sa Tomáš s očami dokorán.
„Uvidíš,“ usmiala sa tajomne Marina.
Preleteli cez hustú vrstvu oblakov a zrazu sa pred nimi otvoril úžasný pohľad. V oblakoch bolo ukryté celé mesto! Domy boli postavené z priesvitného kryštálu, ulice boli vydláždené mäkkým svetlom a vo vzduchu sa vznášali farebné lampióny.
„Vitaj v Nebeskom meste,“ povedala Marina. „Tu žijú všetky lietajúce tvory, ktoré vytvárajú sny pre všetkých ľudí na zemi.“
Tomáš tu stretol množstvo nových priateľov: motýle s krídlami väčšími než on sám, ktoré hrali na zlatých husliach, a smiešne obláčikové bytosti, ktoré menili tvar podľa svojej nálady. Spoločne sa smiali, hrali a objavovali zákutia mesta.
Na najvyššej veži mesta našiel Tomáš veľkú knihu. „To je Kniha snov,“ vysvetlila Marina. „Obsahuje všetky sny detí z celého sveta.“
Tomáš opatrne otvoril knihu a na stránkach uvidel obrazy plné farieb a života. „To je úžasné!“ zvolal. „Môžem sem pridať aj svoj sen?“
„Samozrejme,“ prikývla Marina. „Stačí, keď sem napíšeš svoje prianie.“
Tomáš vzal zlaté pero a napísal: „Prajem si, aby deti nikdy neprestali snívať a objavovať nové svety.“
Ako dopísal posledné slovo, kniha sa zablysla a jeho prianie sa rozletelo do všetkých kútov Nebeského mesta.
„Je čas vrátiť sa,“ povedala Marina jemne. „Ale pamätaj, Tomáš, vždy sa môžeš vrátiť, keď zavrieš oči a otvoríš svoje srdce.“
Tomáš sa rozlúčil so svojimi novými priateľmi a spolu s Marinou sa zniesli späť na zem. Keď sa prebudil vo svojej posteli, slnečné lúče sa predierali cez záclony a na jeho perách bol úsmev.
Od toho dňa vedel, že obloha skrýva mnoho tajomstiev, a že sny môžu byť bránou do neobyčajných svetov. Keď sa pozrel na oblohu, hľadal očami lietajúce ryby, lebo vedel, že niekde tam hore naňho čakajú jeho priatelia.
Zaujímavé informácie pre deti
