Katka sa jedného popoludnia dívala do veľkého starožitného zrkadla, ktoré po babičke zdedila jej mama. Zrkadlo stálo v rohu Katkinej izby a jeho rámy boli vyrezávané z tmavého dreva s drobnými ornamentmi v tvare prepletaných konárikov. Katka ho mala veľmi rada a často sa pred ním hrávala na princeznú. Dnes však bolo niečo iné – keď sa doň zadívala, uvidela sama seba, no jej odraz sa tváril akosi vážne a zamyslene. A potom Katka zrazu začula tichý hlas a slová, ktoré prichádzali akoby spoza zrkadla.
„Katka, prosím, pomôž nám,“ zašepkal jej obraz v zrkadle. „Som tvoj odraz a prichádzam z čarovného zrkadlového sveta. Potrebujeme pomoc, pretože zlý čarodejník ho začaroval, a teraz je tam všetko úplne naopak!“
Katka najprv zmeravela a neverila vlastným ušiam. No v jej srdci sa hneď prebudila zvedavosť. Nemohla predsa nechať niekoho v núdzi a rozhodla sa bez váhania pomôcť. Keď sa jej zrkadlový obraz dotkol, Katka pocítila, ako ju jemne ťahá dnu – akoby sa celé sklo rozvlnilo a vtiahlo ju do seba. Zrazu stála v tom istom starožitnom ráme, no všetko bolo zrkadlovo prevrátené. Akoby sa pozerala na svoj svet, len všetko bolo naopak – predmety, nápisy, dokonca aj písmená v knižkách by určite boli otočené opačne.
Očarená zvláštnosťou tohto sveta, vykročila Katka dopredu. Všimla si, že aj ľudia, ktorých tu videla, sa správajú inak. Vo vzduchu visel zvláštny nepokoj. V jednej uličke jej podivná zrkadlová pani odmietla požičať bicykel s tým, že v tomto svete nikto nikomu nič nedáva, ale radšej si všetko berie. „Čo je to za čudné miesto?“ pomyslela si Katka. Ani stromy neboli zelené, ale ich listy vyzerali ako sivasté tieňové odrazy. Nad hlavou poletovali vtáky. Ale ako lietali? Otočené chrbtami nadol.
Katka kráčala po cestičke, až stretla svoj vlastný odraz – dvojníčku, ktorá jej vysvetlila, že toto je len zlomok toho, čo sa v ich zrkadlovom svete deje. Zlý čarodejník, ktorý sa sem pred časom vkradol, využil na svoje čary silu jedného veľmi starého zrkadla. Získal schopnosť ovládať všetko, čo je za sklom, a tým obrátil celý zrkadlový svet naruby. „Naši ľudia sú nešťastní,“ vravela Katkina zrkadlová dvojníčka. „Ľudia prestali byť k sebe dobrí, a to iba preto, že čarodejník prevrátil ich srdcia. Prosím, pomôž mi, Katka, preto som si ťa zavolala! Ja sama naňho nemám silu.“
Katka priateľsky chytila dvojníčku za ruku a spoločne sa vydali na cestu k tajomnému sídlu zlého čarodejníka. Šli cez zrkadlový les, kde bolo všetko ako z dymu – stromy sa kývali opačným smerom, ich korene vyrastali akoby zhora a viseli nad zemou. A namiesto toho, aby slnko svietilo, visel na oblohe nejasný, matný svit mesiaca, a pritom bolo jasné poludnie. Katka sa tomu všetkému veľmi čudovala, no zároveň sa jej ľútosťou zvieralo srdce pri pohľade na smutné oči okoloidúcich.
Konečne sa pred nimi zjavil tmavý, ostrými tŕňmi ozdobený hrad. Bol tiež akoby postavený naopak – hlavnú bránu mal hore na streche a jeho múry boli plné zrkadiel. Každé jedno zrkadlo Katku a jej dvojníčku odrážalo inak, až sa jej točila hlava. Zrazu sa pred nimi otvorila ťažká brána z kovu a oni vošli do kamennej siene. Tam už čakal čarodejník. Bol to vysoký, vychudnutý muž so striebornou bradou, ktorá mu padala takmer po kolená, a s očami tmavými ako hlboké jaskyne.
„Takže vy ste tie drzé dievčence, čo si myslia, že môžu zvrátiť moje čary?“ zasyčal čarodejník a jeho hlas sa šíril dlhou ozvenou po celej sieni. „Tento svet je teraz môj a nikto mi ho nevezme!“ Dvojníčka však vysvetlila Katke, že sila zrkadiel nie je len čarodejníkova. Každé zrkadlo totiž funguje aj vďaka dobrým pocitom a vzájomnej pomoci. Ak niekto do zrkadla hľadí so zlým úmyslom, zrkadlová moc sa prevracia. No ak doň nazrie so súcitom a láskou, zrkadlo sa napĺňa čírou žiarou.
Katka si uvedomila, čo musí spraviť, ak chce zrkadlový svet zachrániť. Do všetkých zrkadiel – na chodbách, v sálach, dokonca aj do tých malých zdobených zrkadiel, ktoré viseli na stenách hradu – vysielala dobrotu a povzbudenie. Začala sa nahlas usmievať, spievala si veselú pesničku, pripomínala si, aké to je byť medzi priateľmi a milovať svoju rodinu. A neustále sa snažila vcítiť do toho, aké je to – ukázať druhým, že človek nemusí byť na všetko sám.
Jej slová a myšlienky sa odrážali v zrkadlách, a tak sa postupne v sieni začalo čosi meniť: sklá sa prejasnili a sivé odtiene vybledli. Čarodejník sa snažil vzdorovať a čarami napadol Katku aj jej dvojníčku. Ale v tej chvíli sa k nim pridali aj iní obyvatelia zrkadlového sveta, ktorí zrazu pocítili nádej a radosť. Spolu s Katkou zosilnili jej piesne a objali sa. Ich smiech a dobrá nálada sa začali šíriť celým zrkadlovým svetom. Vtedy, akoby všetka čarodejníkova zlá moc začala slabnúť.
Čarodejník sa rozhneval, až mu tmavé oči vzbĺkli ohňom. No ľudia zo zrkadlového sveta začali jeden po druhom žiariť dobrou energiou, a tak prekonali čarodejníkovu kliatbu. Moc zrkadiel teraz slúžila úprimnosti, pomoci a láskavosti. Zakrátko čarodejník zakričal bolesťou a prepadol sa cez veľké rozbité zrkadlo do neznáma. Jeho temné kúzla sa definitívne zlámali a obloha zrkadlového sveta sa vyjasnila. Stromy opäť zapúšťali korene do zeme a listy sa zazelenali. Ľudia sa začali na seba usmievať a nezištne si pomáhať.
Katka odrazu pocítila jemný, teplý dotyk – jej odraz ju volal naspäť domov, lebo jej úloha bola naplnená. Obyvatelia zrkadlového sveta boli oslobodení a sľúbili, že si budú navzájom pomáhať, aby sa temná kliatba už nikdy nevrátila. Katka sa vrátila cez zrkadlo späť do svojej izby. Keď sa pozrela do starožitného zrkadla, uvidela tam šťastnú tvár – tú svoju. Usmieval sa na ňu jej zrkadlový odraz. A Katka vedela, že ich priateľstvo ostane navždy, kdekoľvek bude zrkadlo – či na tejto strane, alebo v čarovnom, zrkadlovom svete.
Zaujímavé informácie pre deti
