V jednom kúzelnom kúte oblohy sa preháňal malý Mrak. Každý deň sledoval ľudí a zvieratká na zemi pod ním. No len čo ho ľudia zbadali, otvárali dáždniky a rýchlo sa bežali niekam schovať. Aj zvieratká sa pri pohľade na zamračenú oblohu pobrali pod stromy. Mrak bol z toho nešťastný a neustále plakal. So smútkom pozeral, ako jeho slzy dopadajú na vyľudnenú krajinu.
„Prečo všetci utekajú preč?“ zafňukal Mrak, keď ho opäť raz unášal vietor naprieč oblohou. „Veď ja nechcem nikomu ublížiť.“
Vtom Mrak začul nežný hlas. Zo žiariaceho kúta oblohy sa k nemu naklonila horúca žltá guľa. Bolo to usmiate slniečko.
„Milý Mrak,“ prihovorilo sa mu. „Nezúfaj. Ľudia utekajú pred dažďom, lebo nechcú zmoknúť. Ale to vôbec neznamená, že ťa nemajú radi. Dažďové kvapky sú pre prírodu nevyhnutné. Skús sa na to pozrieť takto: keď dávaš dážď, kvietky a stromy rastú a úroda na poliach je bohatá. Zvieratká majú vodu na pitie a rieky ostávajú plné vody nevyhnutnej pre ryby.“
Mrak sa zamyslel nad milými slovami Slniečka. „Naozaj to tak je?“ opýtal sa nesmelo.
„Isteže,“ usmialo sa Slniečko. „Bez dažďa by všetko vyschlo a ľudia by nevedeli dopestovať ovocie a zeleninu. Dokonca aj vtáčiky by boli smutné, lebo by nemali kde nájsť osvieženie.“
Mrak sa cítil o trochu lepšie, ale stále ho trápilo, že sa ho všetci stránia. Vtedy mu Slniečko navrhlo:
„Poď, ukážem ti niečo nádherné, čo dokážeme spolu vytvoriť. Ty budeš chvíľku polievať svojimi kvapkami zem a ja zatiaľ roztancujem svoje zlaté lúče.“
Mrak sa s úsmevom postavil kúsok od Slniečka a nechal z oblohy padať svoj jemný dáždik. Slniečko ozdobovalo nebesá teplým žiarením. A v tom sa stal zázrak – medzi kvapkami dažďa a slnečným svetlom sa zrazu objavili čarovné farby. Na nebi sa vytvorila nádherná dúha.
„Ach, to je krása!“ zvolal Mrak nadšene. Dúha sa rozprestrela ponad kopce a lúky. Všetci ľudia, ktorí utekali pred dažďom, zdvihli s úžasom zrak k oblohe. Zabudli na mokré šaty a dáždniky, pretože táto dúha bola neopakovateľne krásna.
„Vidíš?“ prihovorilo sa Slniečko Mraku. „Tvoja voda je rovnako dôležitá ako moje svetlo. A keď sa spojíme, dokážeme vytvoriť zázrak.“
Mrak sa po tejto skúsenosti prestal trápiť tým, že kvapky dažďa ľuďom vadia. Vedel, že jeho úloha je v prírode veľmi cenná. Teraz dažďové kvapky neprinášali len pocit chladu a mokra, ale aj sviežosť a nový život. A vtedy, keď sa jeho kvapky spojili s lúčmi Slniečka, vzniklo čosi nádherné – farebná dúha, ktorá tešila všetkých navôkol.
A tak sa Mrak už necítil osamotený. Pochopil, že aj smútok môže prejsť do radosti a že zdanlivá mrzutosť prináša veľkú pomoc pre celý svet. Vzduch sa naplnil spokojným dažďom, slnečným smiechom a vztýčenými hlavami užasnutých ľudí, ktorí si vychutnávali pohľad na tú čarovnú, iskriacu dúhu na oblohe. A Mrak si uvedomil, že aj jeho kvapky môžu vyčarovať niečo úžasné a krásne – stačí na to kúsok slnka a trochu dôvery v šťastie.
Zaujímavé informácie pre deti
