Peter a Jana boli rodičia desaťročného Huga, ktorí milovali prírodu a dobrodružstvo. Krásnu prírodu v ich krajine chceli ukázať aj svojmu synovi, a tak sa jedného slnečného rána rozhodli vziať Huga na túru do hôr. S batohmi plnými jedla, mapou a kompasom sa vydali na cestu, netušiac, aké dobrodružstvo ich čaká.
Les bol nádherný. Cez vysoké stromy len slabo prechádzali slnečné lúče, ktoré vytvárali neskutočnú atmosféru svetla a tieňa. Lístie šepkalo v rytme jemného vánku. Vtáky spievali veselé piesne a zvieratká sa schovávali v kríkoch, zvedavo pozorujúc okoloidúcich.
Hugo bol lesom a túrou nadšený. Behal okolo, skúmal každý kameň a každú zvláštnu rastlinku. Jeho oči žiarili zvedavosťou a radosťou. Rodičia ho s úsmevom sledovali, šťastní, že môžu tráviť čas spolu v tak krásnom prostredí.
Ako prichádzali hlbšie do lesa, zrazu sa pred nimi objavil obrovský zúrivý medveď. Jeho oči horeli hnevom a mohutné laby zdvihol nad hlavu, aby ešte viac zdôraznil svoju veľkosť. V tej chvíli zaručal tak hlasno, že to Huga zhodilo na zem. S hrôzou v očiach sa celá rodina rýchlo otočila a začala utekať. Medveď sa pustil za nimi. Jeho ťažké kroky duneli lesom a rodičia s Hugom neprestávali bežať.
V panike sa Hugo potkol o koreň stromu a spadol na zem. Rodičia, zahalení strachom, si to nevšimli a pokračovali v úteku. Keď si uvedomili, že Hugo nie je s nimi, bolo už neskoro. Medveď stál nad chlapcom, pripravený zaútočiť.
Hugo ležal na zemi, srdce mu bilo ako zvon. Zavrel oči a čakal na najhoršie. V tom okamihu sa z kríkov vyrútil veľký sivý vlk. Bez váhania skočil medzi medveďa a chlapca. Začal s medveďom zápasiť a Huga chránil vlastným telom.
Boj bol tvrdý. Vlk bol síce menší, ale jeho odvaha a rýchlosť mu dodávali výhodu. Zranený medveď po chvíli ustúpil a nakoniec utiekol hlboko do lesa. Vlk sa obrátil k Hugovi. Chlapec sa na neho pozrel s úžasom, ale necítil strach. V očiach vlka videl láskavosť a porozumenie. Veril, že mu neublíži.
„Ďakujem,“ zašepkal Hugo. Vlk sa pomaly priblížil a jemne ho ňufákom postrčil, akoby mu hovoril, aby ho nasledoval. Vlk viedol malého chlapca s istotou zvieraťa, ktoré pozná každý kúsok tohto miesta. Hugo kráčal za ním. Cítil sa v bezpečí, aj keď nevedel, kam ho vlk vedie. V tom započul volanie. Boli to jeho rodičia, ktorí ho zúfalo hľadali.
Keď rodičia zbadali svojho syna, ako živý a zdravý vychádza z lesa, radosti nebolo konca. Odrazu zmeraveli. Hneď za ich synom videli stáť veľkého vlka. Chceli Huga odtiahnuť preč, ale chlapec ich upokojil.
„Nebojte sa, on ma zachránil a doviedol k vám,“ vysvetlil.
Medzitým prišli policajti, ktorých privolali rodičia. Keď uvideli vlka, zamierili na neho zbrane.
„Nie! Nestrieľajte!“ zvolal Hugo a postavil sa pred vlka. „On je môj priateľ. Zachránil mi život.“
Policajti spustili zbrane, prekvapení odvahou chlapca. Rodičia pochopili, že vlk skutočne pomohol ich synovi. Vlk sa pozrel na Huga, akoby sa lúčil. Potom sa otočil a zmizol v hĺbke lesa.
Od toho dňa Hugo často myslel na svojho odvážneho priateľa. Vedel, že niekde tam vonku je vlk, ktorý bude navždy strážiť les a jeho tajomstvá.
Zaujímavé informácie pre deti
