Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
V jednom krásnom rybníku, kde sa hladina trblietala pod lúčmi slnka a rákosie jemne šumelo v letnom vánku, žila labuť menom Lila. Lila bola najkrajšia labuť, aká kedy na rybníku plávala. Jej perie bolo snehobiele a jej dlhý krk sa elegantne vlnil, keď plávala po hladine. Lila bola na svoju krásu veľmi pyšná a často sa svojou krásou chválila ostatným zvieratám. Myslela si, že vďaka jej kráse ju všetci zbožňujú.
Jedného dňa sa na rybníku objavila stará korytnačka menom Tilda. Bola to múdra korytnačka, ktorá toho počas svojho dlhého života veľa videla a zažila. Keď zbadala Lilu, ako nemyslí na nič iné, len na svoju krásu, rozhodla sa, že jej pýchu musí zastaviť. Chcela, aby si Lila uvedomila, čo je v živote naozaj dôležité.
„Aká si krásna, Lila,“ povedala Tilda bielej labuti, „ale krása nie je všetko, vieš?“
Lila sa zasmiala. „Ty mi máš čo hovoriť o kráse, Tilda! Pozri sa na seba, si pomalá a stará. Tvoj pancier je celý zarastený vodnými riasami. Ja som tu najkrajšia a to je to, čo sa ráta.“
Tilda sa len usmiala a odpovedala jej: „Možno raz pochopíš, Lila. Možno to raz pochopíš.“
O niekoľko dní neskôr sa na rybníku objavila nová labuť. Anabela, tak sa nová labuť volala, bola ešte krajšia ako Lila. Mala ešte belšie perie a ešte dlhší krk. Všetky labute sa k nej zhŕkli a Lila si uvedomila, že už nie je stredobodom pozornosti. Aj keď sa snažila upútať pozornosť ostatných labutí vystavovaním svojho snehobieleho peria a naťahovaním dlhého krku, žiadna z jej kamarátok si ju nevšímala.
Lila sa cítila osamelá a smutná. Uvedomila si, že jej krása jej už neprináša šťastie. Ostatné labute sa začali priateliť s Anabelou a Lila zostala sama. Spomenula si na slová starej Tildy a rozhodla sa, že ju pôjde vyhľadať.
„Tilda, mala si pravdu. Moja krása na jazere už nič neznamená. Som osamelá a smutná. Čo mám robiť?“ pýtala sa Lila so slzami v očiach.
Tilda sa na ňu milo pozrela a povedala: „Tvoja krása je len povrchová, Lila. To, čo je naozaj dôležité, je dobrota srdca a schopnosť byť priateľom s každým. Skús byť milá a pomáhať ostatným. Uvidíš, že tvoja vnútorná krása zažiari oveľa jasnejšie ako tvoje perie.“
Lila si vzala Tildine slová k srdcu. Začala pomáhať ostatným zvieratám v rybníku, byť milá a priateľská. Čoskoro si všimla, že má veľa nových priateľov a cíti sa šťastnejšia ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj Anabela si všimla jej vnútornú krásu a stala sa jej priateľkou.
Od toho dňa Lila vedela, že krása nie je to najdôležitejšie. Dôležité je mať dobré srdce a byť skutočným priateľom. A tak žila šťastne a spokojne, už nikdy nezabúdajúc na múdre slová starej Tildy.
Zaujímavé informácie pre deti
