O troch prasiatkach – klasická rozprávka pre deti

Kedysi dávno žili tri malé prasiatka. Bratia, ktorí sa rozhodli, že si postavia vlastné domčeky. Aj keď každý z nich mal rovnaký cieľ – nájsť si príjemné miesto na život, líšili sa v tom, ako sa do práce pustili.

Najmladšie prasiatko bolo zvedavé na svet, ale najradšej sa hralo a odpočívalo. Preto nechcelo venovať stavbe domu príliš veľa času a úsilia. Keď na lúke našlo suchú slamu, dostlao hneď nápad na stavbu domčeka. Slamu uviazalo do snopov, s ktorými rýchlo vytvorilo provizórne steny aj strechu. Jeho domček síce vyzeral útulne, ale nebol veľmi odolný.

Mladé prasiatko si pomyslelo:
„Teraz mám svoj vlastný príbytok! Budem oddychovať, zabávať sa a vôbec sa nebudem trápiť.“

A tak si pokojne ľahlo a spievalo si, presvedčené, že ho nič nemôže ohroziť.

Druhé prasiatko bolo o čosi usilovnejšie než to najmladšie. No takisto malo rado voľný čas a zábavu. Rozhodlo sa, že bude používať konáre a prúty, ktoré sú predsa o niečo pevnejšie než slama. Starostlivo ich pospájalo a vytvorilo z nich steny aj základ strechy. Domček bol síce pevnejší ako slamový, ale nebol úplne robustný.

Keď druhé prasiatko dokončilo stavbu, uznanlivo sa na ňu pozrelo a povedalo si:
„Tak, mám hotovo! Mohlo to trvať dlhšie, keby som staval z niečoho pevnejšieho, ale načo sa trápiť? Veď toto určite stačí.“

S pokojným svedomím sa usadilo vo svojom malom domčeku, presvedčené, že urobilo dobrú prácu.

Najstaršie prasiatko bolo rozvážnejšie a najpracovitejšie. Rozhodlo sa, že si vybuduje dom, ktorý ho ochráni aj pred najväčšími búrkami a hrozbami lesa. Precízne znášalo tehlu po tehle, miešalo maltu a starostlivo ukladalo každú vrstvu tak, aby bola stabilná. Stavba trvala oveľa dlhšie než budovanie slamového či dreveného domčeka, ale výsledok stál za to. Jeho dom bol pevný, mal silné múry a spoľahlivú strechu.

Keď bolo hotovo, najstaršie prasiatko si utrelo spotené čelo a usmialo sa:
„Som unavené, no stojí to za to. V tomto dome budem v bezpečí a ani vietor či iné nebezpečenstvá ma neprekvapia.“

Jedného dňa sa lesom túlal zlomyseľný vlk. Mal hlad a jeho čuch ho doviedol k domčeku zo slamy, v ktorom sa spokojne rozvaľovalo najmladšie prasiatko. Vlk zaklopal na dvere a hrubým hlasom zvolal:
„Otvor mi, prasiatko, alebo celý tvoj dom sfúknem!“

Prasiatko sa od strachu schúlilo v kúte a odmietlo otvoriť. Vlk sa zhlboka nadýchol a silno zafúkal – fúúú!
Domček zo slamy sa pod náporom vetra rozpadol, akoby bol z papierových vreckoviek. Prasiatko len tak-tak stihlo utiecť a rozbehlo sa k bratovi, ktorý mal dom z konárov.

Keď sa vlk spamätal, s chuťou sa pustil za ním.

Najmladšie prasiatko dobehlo k drevenému domčeku. Druhé prasiatko ho vpustilo dnu a rýchlo zamklo dvere. Obaja dúfali, že vlk nebude mať dosť síl, aby ich vyhnal. No vlk čoskoro našiel aj tento domček a hrubým hlasom zvolal:
„Pustite ma dnu! Lebo ak nie, dom vám sfúknem!“

Prasiatka sa triasli a prosili vlka, aby ich nechal na pokoji. No on sa opäť silno nadýchol a sfúkol aj drevený dom, ktorý sa roztrepotal pod prudkým nárazom vetra. Obe prasiatka sa rozbehli o dušu k domu najstaršieho brata, v ktorom dúfali nájsť poslednú možnú obrannú baštu.

Najstaršie prasiatko už vedelo o vlkovi a tušilo, že jeho bratia k nemu utečú. Preto hneď, ako dnu vbehli obe mladšie prasiatka, rýchlo zamklo dvere na dvoch zámkoch a zavrelo okná. Tak sa tri prasiatka schúlili v tehlovom domčeku a čakali, kedy vlk dorazí k domu z tehál.

Vlk si to nenechal ujsť. Zavrčal:
„Tento dom z tehál mi síce skôr odolá, ale mňa to neodradí! Buď ma pustíte dnu, alebo ho celý sfúknem.“

Zhlboka sa nadýchol a fúkal, fúkal… no tehlový dom ostal stáť. Ani sa nezatriasol. Vlk to skúšal znovu a znovu, no jediným výsledkom bol len jeho čoraz väčší hnev.

„Fajn,“ pomyslel si vlk, „keď ho nemôžem sfúknuť, možno sa dostanem dovnútra inak.“

Všimol si komín a rozhodol sa, že ním vlezie priamo do domu. Nevedel však, že najstaršie prasiatko už všetko dôkladne premyslelo. Pod komínom totiž rozložilo oheň a na ňom postavilo veľký hrniec s horúcou vodou. Keď vlk zliezal komínom, šmykol sa do kotla a popálil si chvost aj laby. S divým zavytím vyskočil až na strechu a zutekal do hlbokého lesa, odkiaľ sa už nikdy neodvážil vrátiť.

Najmladšie a prostredné prasiatko si vydýchli od úľavy a s obdivom pozerali na najstaršieho brata. Uvedomili si, že jeho tvrdá práca a trpezlivosť pri stavbe domčeka ich všetkých zachránili. Od toho dňa vždy pamätali na to, že niekedy sa oplatí pustiť do namáhavej roboty, lebo aj keď to stojí čas a úsilie, výsledok môže byť na nezaplatenie.

A tak prasiatka ostali spolu žiť v pevnom tehlovom dome. V bezpečí pred vlkom či inými nástrahami. Tri prasiatka ostali vernými bratmi, ktoré sa jeden od druhého poučili. A vlk? Ten si svoje popáleniny pamätal do konca života a radšej sa prasiatkam zďaleka vyhýbal.

1. Pôvod a prvé zaznamenanie
   Rozprávka má anglické korene a patrí k najznámejším anglickým ľudovým príbehom. Prvé písomné zaznamenanie pochádza zo zbierky „The Nursery Rhymes of England“ od Jamesa Halliwell-Phillippsa z roku 1842. Neskôr, v roku 1890, ju do svojej zbierky „English Fairy Tales“ zaradil aj Joseph Jacobs, čím sa príbeh rozšíril do širšieho povedomia.
2. Dej a ústredné posolstvo
   Príbeh sa sústreďuje na troch prasiatkach, ktoré si stavajú vlastné domčeky – zo slamy, z konárov (dreva) a z tehál. Vlk im chce domčeky zničiť a prasiatka zjesť. Kým prvé dva domčeky vlk ľahko sfúkne, tehly odolávajú. Hlavné ponaučenie zdôrazňuje význam dôslednosti, prezieravosti a tvrdej práce, ktorá sa v konečnom dôsledku vyplatí.
3. Zmena koncov v rôznych verziách
   Staršie verzie príbehu sú pomerne tvrdšie. V nich vlk niekedy zje obe prasiatka, ktoré si postavili slabšie domčeky, a až posledné prasiatko ho prekabáti a porazí. V moderných, najmä detských spracovaniach, príbeh končí zvyčajne miernejšou formou, aby nebol pre deti príliš drastický.
4. Metafora či symbolika
   Každý z troch domčekov predstavuje iný prístup k životu. Slamený a drevený dom symbolizujú rýchle, ale slabé riešenia, ktoré nedokážu odolať ťažkostiam či „búrkam“. Tehlový dom je zas dôkazom, že trpezlivosť, námaha a poriadna príprava sú cestou k úspechu a bezpečiu.
5. Disneyho adaptácia
   Medzi najznámejšie adaptácie patrí krátky animovaný film od Walta Disneyho z roku 1933. V ňom sa tiež presadila známa pieseň „Who’s Afraid of the Big Bad Wolf?“. Tento film spravil z rozprávky o troch prasiatkach celosvetovo známy a obľúbený príbeh a stal sa dôležitou súčasťou raného úspechu Disneyho štúdií.
6. Kultúrny vplyv
   V anglicky hovoriacich krajinách je fráza „Who’s afraid of the Big Bad Wolf?“ (Kto sa bojí zlého vlka?) veľmi známa a stala sa akýmsi sloganom pre prekonávanie strachu či odhodlanie postaviť sa nebezpečenstvu. Vo svete sa príbeh opakovane využíva ako príklad podobenstva o dôkladnej príprave, vytrvalosti a nepodceňovaní rizík.
7. Moderné spracovania a paródie
   Príbeh sa stal terčom mnohých parodických a literárnych adaptácií. Nájdeme ho v knižných paródiách, komiksoch, divadelných predstaveniach aj televíznych seriáloch (napríklad vo forme rozličných rozprávkových crossoverov). Tieto verzie často menia perspektívu a niekedy sa rozpráva z pohľadu „nevinného“ vlka, ktorý sa bráni obvineniam troch prasiatok.
8. Nadčasovosť
   Motív nebezpečenstva hroziaceho zvonka (vlk) a potreba premyslenej ochrany (tehlový dom) majú univerzálnu platnosť. Táto rozprávka zostáva populárna aj v súčasnosti, lebo každý sa vie stotožniť s dilemou, či radšej konať rýchlo a ľahko, alebo investovať viac úsilia, aby výsledok stál na pevných základoch.