Milé deti, počúvajte pozorne, lebo vám chcem porozprávať jeden veľmi starý a poučný príbeh. Je to príbeh o mužovi menom Noe, ktorý žil dávno pred našimi časmi, keď bol svet ešte mladý a ľudia žili inak ako dnes.
Noe bol dobrý a spravodlivý muž. Vždy počúval Boha a robil to, čo bolo správne. Ale ostatní ľudia v jeho okolí boli zlí. Robili zlé veci, klamali, kradli a ubližovali si navzájom. Boh sa na to smutne pozeral a rozhodol sa, že svet očistí od zla veľkou potopou.
Jedného dňa Boh povedal Noemu: „Noe, ľudia sa obrátili chrbtom k dobrým veciam a naplnili svet zlom. Rozhodol som sa poslať veľkú potopu, ktorá zmyje všetko zlo. Ale ty a tvoja rodina ste dobrí, preto vás chcem zachrániť. Postav veľkú loď, nazývanú Archa, a vezmi do nej svoju rodinu a od každého druhu zvierat po dvoch, samčeka a samičku.“
Noe počúvol Boha a začal stavať Archu. Predstavte si obrovskú loď, väčšiu ako čokoľvek, čo si viete predstaviť. Ľudia sa mu smiali a hovorili: „Noe, prečo staviaš takú veľkú loď uprostred súše? Veď tu nie je žiadne more.“ Ale Noe ich nepočúval a ďalej pracoval. Jeho synovia Sem, Cham a Jafet mu pomáhali, rovnako ako ich manželky a Noemova žena.
Po mnohých dňoch a mesiacoch bola Archa hotová. Mala mnoho poschodí a izieb pre všetky zvieratá. Noe začal zhromažďovať zvieratá. Prišli lev a levica, slon a slonica, kôň a kobyla, vtáky, hady, hmyz, všetky tvory, aké len existovali. Bolo to ako veľký sprievod zvierat z celého sveta.
Keď boli všetci na palube, nebo sa zatiahlo tmavými mrakmi. Začalo pršať. Najprv to boli malé kvapky, ale potom sa dážď zosilňoval. Pršalo deň a noc, týždeň za týždňom. Voda stúpala a zaplavovala krajinu. Hory, stromy, domy – všetko bolo pod vodou. Len Archa plávala na hladine, bezpečne nesúc Noema, jeho rodinu a všetky zvieratá.
Predstavte si, ako to bolo na Arche. Zvieratá museli byť kŕmené, museli sa o ne starať. Noe a jeho rodina mali plné ruky práce. Ale boli vďační, že sú v bezpečí. Mimo paluby lode bol svet ponorený vo vode, ale oni mali teplo a suché miesto.
Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach dážď prestal. Ale voda bola stále všade navôkol. Noe trpezlivo čakal. Po nejakom čase vypustil havrana, aby zistil, či je niekde suchá zem. Havran však len lietal a nevrátil sa. Potom vypustil holubicu. Holubica sa vrátila, lebo nenašla miesto na odpočinok. O niekoľko dní ju vypustil znova a ona sa vrátila s olivovou ratolesťou v zobáku. To znamenalo, že voda ustupuje a rastliny začínajú znova rásť. Keď ju vypustil tretíkrát, už sa nevrátila. To bol znak, že našla miesto na život.
Archa sa nakoniec zastavila na vrchole hory Ararat. Dvere sa otvorili a všetci vyšli von. Zvieratá sa rozbehli do nového sveta, voľné a šťastné. Noe postavil oltár a poďakoval Bohu za záchranu. Boh bol potešený a prisľúbil, že už nikdy nezničí svet potopou.
A viete, čo urobil Boh na znak tohto sľubu? Vytvoril na oblohe dúhu. Krásne farebné oblúky, ktoré vidíme po daždi. Dúha je pripomienkou Božieho sľubu, že miluje svet a chce pre nás len to najlepšie.
Takto sa Noe a jeho rodina stali začiatkom nového sveta. Naučili sa, aké dôležité je byť dobrý, počúvať a pomáhať si navzájom. A my si z ich príbehu môžeme vziať ponaučenie, že aj keď prídu ťažké časy, nikdy nesmieme stratiť nádej a vždy máme veriť v dobro.
Tak čo, milé deti, páčil sa vám tento príbeh? Keď nabudúce uvidíte na oblohe dúhu, spomeňte si na Noema a na to, aké je dôležité byť dobrým človekom.
