Kedysi dávno v zelenej džungli, kde stromy rástli až do neba a vtáky spievali najkrajšie melódie, žil chameleón menom Kiko. Tento malý chameleón mal úžasnú schopnosť. Dokázal meniť farby svojho tela. Obdivovali ho za to všetci obyvatelia džungle. Čím viac zvieratiek sa chodilo na neho pozerať, tým viac bol Kiko pyšný. Sláva mu tak stúpla do hlavy, že každý, kto chcel vidieť ako mení svoje farby, musel za jeho vystúpenie zaplatiť chutným ovocím. Bolo to tak až do dňa, keď jeho schopnosť bola odrazu preč. Bez ohľadu na to, ako sa snažil, nemohol sa už prispôsobiť farbám okolo seba. Bol stále len šedý a zvieratá o neho stratili záujem.
Kiko bol zúfalý. Pre chameleóna bola schopnosť meniť farby nielen otázkou krásy, ale aj prežitia. Bez nej sa nemohol skryť pred predátormi a cítil sa úplne bezmocný. Vedel, že musí nájsť niekoho, kto by mu mohol pomôcť. Netrvalo dlho a pri starom dutom strome natrafil na hada Olivera. Bol to prastarý obyvateľ džungle, ktorý toho už veľa videl a zažil.
„Oliver, prosím, pomôž mi,“ povedal Kiko so smutnými očami. „Stratil som svoju schopnosť meniť farby. Neviem, čo mám robiť.“
Oliver sa na chvíľu zamyslel, a potom odpovedal: „Myslím, že ti môžem pomôcť, Kiko. Ale nebude to jednoduché. Musíš vykonať tri skutky, ktoré prekonajú tvoju pýchu.“
„Ale aké skutky mám vykonať?“ zvedavo sa pýtal malý chameleón.
„To ti nemôžem povedať, musíš na to prísť sám.“
Kiko vedel, že to bude ťažká cesta, ale bol odhodlaný získať svoju schopnosť späť. Poďakoval Oliverovi a vydal sa na cestu.
Kiko chodil po džungli celý deň a premýšľal, aké skutky má vykonať. Majú byť hrdinské, komické či trafené? Premýšľal a premýšľal, keď v tom započul plač z neďalekého kríka. Keď sa pozrel bližšie, našiel tam malého netopiera, ktorému z veľkých očí tiekol prúd sĺz.
„Prečo tu nariekaš netopier?“ spýtal sa Kiko.
„Som ďaleko od jaskyne, kde bývam s rodičmi a súrodencami. Zranil som si krídlo a neviem, ako sa vrátim domov,“ plačlivo odpovedal malý netopier.
Kiko nezaváhal ani na chvíľu. Vyložil si netopiera na chrbát a cez celú džungľu ho niesol do jaskyne, v ktorej býval. Bola to zdĺhavá cesta, ale Kiko vedel, že netopierovi musí pomôcť. Keď videli rodičia svojho syna, boli nesmierne šťastní. Hľadali ho celý deň a báli sa, že už sa im navždy stratil. Z vďaky darovali Kikovi malý drahokam z jaskyne, v ktorej žili. Kiko sa poďakoval za dar a pokračoval vo svojej ceste za hľadaním neznámych skutkov.
Rozhodol sa vystúpiť na najvyšší vrchol džungle, aby sa poobzeral, či by zbadal miesto, kde môže vykonať nejaký skutok. Na vrchole objavil zúfalého orla, ktorému búrka zničila hniezdo. Čoskoro sa mala vrátiť jeho partnerka, aby sa im v hniezde vyliahli malé orlíčatá.
Orol ani nestihol poprosiť Kika o pomoc, a ten už nosil konáriky a ukladal ich do veľkého kruhu. Nakoniec nanosil veľa machu a hebkej trávy na vystlanie hniezda. Orol bol jeho pomocou dojatý a z vďačnosti mu daroval svoje najväčšie pierko.
Unavený Kiko sa rozhodol oddýchnuť si pri rieke. Odrazu zbadal, ako v strede rieky bojuje o život korytnačka. Bola zachytená v rybárskej sieti a nevedela sa z nej vymotať. Malý chameleón, napriek tomu, že nemá rád vodu, skočil do rieky, priplával ku korytnačke a malými zúbkami sieť prehrýzol. Uvoľnená korytnačka mohla spolu s ním preplávať ku brehu.
„Ďakujem ti statočný chameleón,“ povedala šťastná korytnačka. „Za tvoju odvahu ti darujem túto striebornú šupinu zo vzácnej ryby.“
Vyčerpaný Kiko prijal aj tento dar a unavený si ľahol na brehu rieky. Pri myšlienkach, čo ešte musí vykonať, aby opäť mohol meniť farby, zaspal.
Odrazu ho prebudil zvláštny pocit. Bola noc, ale mesiac, ktorý bol práve v splne, svietil priamo na chameleóna. Kika napadlo vytiahnuť všetky dary, ktoré za svoje dobré skutky dostal. Z drahokamu, pierka aj šupiny začali vychádzať všetky farby, aké si viete predstaviť. Malý chameleón okamžite pocítil, ako sa jeho telo mení. Farby sa vrátili a jeho telo sa opäť mohlo prispôsobovať okolitému prostrediu. Cítil sa šťastný a vďačný.
Kiko sa naučil, že v živote je dôležitejšia chuť pomáhať iným ako sa pýšiť svojimi farbami. S touto skúsenosťou sa vrátil do svojej časti džungle, kde sa stal hrdinom pre všetkých obyvateľov. A hoci už nikdy nezabudol, čo všetko musel prekonať, vedel, že so správnym prístupom a pomocou priateľov dokáže prekonávať akékoľvek prekážky.
Zaujímavé informácie pre deti
