Milé deti, dnes vám porozprávam príbeh o jednom veľmi odvážnom mužovi z Biblie, ktorý sa volal Mojžiš. Jeho život bol veľmi zaujímavý – od chvíle, keď bol bábätkom v košíku na rieke, až po okamih, keď s Božou pomocou viedol svoj ľud cez more. Pohodlne sa usaďte, pretože je to dlhý a napínavý príbeh.
Kedysi dávno v Egypte vládol faraón, ktorý sa bál, že hebrejských ľudí v jeho krajine je priveľa a že by sa mohli proti nemu postaviť. Preto vydal zlý rozkaz, aby sa všetci hebrejskí chlapci po narodení hodili do rieky Níl, kde by sa utopili. Predstavte si, aký to bol krutý príkaz.
V tom čase sa jednej hebrejskej mame narodil krásny chlapček. Veľmi sa oňho bála, a tak sa ho snažila skrývať. Ale chlapček rástol a začal viac a hlasnejšie plakať, a mama už nevedela, ako ho ochrániť. Vymyslela teda smelý plán: uplietla košík zo špeciálneho prútia, potrela ho tak, aby doň nevsiakla voda, vložila doň chlapčeka, a potom ho opatrne položila na rieku Níl.
Aby chlapček v košíku nezostal sám, poslala mama svoju dcéru, aby z diaľky dávala pozor, čo sa stane. Dievčatko si želalo, aby niekto košík objavil a postaral sa o malého bračeka.
Onedlho sa k rieke prišla kúpať samotná faraónova dcéra so svojimi slúžkami. Keď zbadala podivný košík na vode, prikázala ho vytiahnuť na breh. Otvorila ho a uvidela plačúce hebrejské dieťatko. Zľutovala sa nad ním a rozhodla sa, že sa o neho postará, aj keď vedela, že je z hebrejského národa, ktorý jej otec faraón utláčal.
Toto dieťa dostalo meno Mojžiš. Jeho meno znamená „vytiahnutý z vody“. Faraónova dcéra ho vzala do kráľovského paláca a vychovávala ho ako svojho syna. Mojžiš tak vyrastal obklopený bohatstvom a všetkým pohodlím, ktoré si len mohol predstaviť. No aj napriek tomu mal v srdci lásku k svojmu hebrejskému ľudu, pretože vedel, odkiaľ pochádza.
Roky plynuli a Mojžiš postupne zisťoval, ako veľmi faraón utláča hebrejský národ. Títo ľudia, jeho vlastní bratia a sestry, museli ťažko pracovať a boli bití strážcami, ktorí nad nimi dohliadali. Jedného dňa Mojžiš uvidel, ako jeden dozorca surovo bije hebrejského robotníka. Nezvládol sa pozerať na to nespravodlivé zaobchádzanie a nakoniec sa s dozorcom pustil do potýčky. Ten zahynul a Mojžiš sa zrazu ocitol v obrovskom nebezpečenstve. Bál sa, že ho faraón potrestá.
Mojžiš vedel, že ak zostane v Egypte, budú ho prenasledovať, a tak sa rozhodol ujsť do púšte. Opustil všetok prepych, palác aj kráľovský život, aby zachránil vlastný život. Putoval púšťou dlhé dni, až dorazil do kraja zvaného Midján. Tam sa usadil, vzal si za ženu jednu z dcér miestneho pastiera a začal nový život ako pastier oviec. Často pásol ovce vysoko v horách a na rozľahlých pastvinách, kde mohol premýšľať o všetkom, čo sa mu stalo.
Jedného dňa, keď Mojžiš pásol ovce pri hore Sinaj, zazrel zvláštny jav: krík v plameňoch, ktorý však nezhorel. To znamená, že horel, ale plamene ho neničili. Keď sa Mojžiš priblížil, začul hlas – bol to hlas Pána Boha, ktorý k nemu prehovoril priamo z ohňa.
Boh Mojžišovi povedal, že počul nárek hebrejského ľudu v Egypte a že vie o ich utrpení. Vysvetlil mu, že ho posiela späť do Egypta, aby vyslobodil Hebrejov z faraónovho otroctva. Mojžiš sa spočiatku bál. Nevedel si predstaviť, že by sa mal postaviť mocnému faraónovi. Povedal: „Pane, ale veď ja neviem ani dobre hovoriť, ako ma budú počúvať?“
Boh ho však uistil, že nebude sám. Povedal mu, že dá Mojžišovi schopnosť robiť zázraky, a že Mojžišov brat Áron mu bude pomáhať s rečnením. Tak Mojžiš zhromaždil odvahu a vydal sa na cestu naspäť do Egypta.
Keď sa Mojžiš vrátil do Egypta, stretol sa s bratom Áronom a začal rozprávať ostatným Hebrejom o tom, čo mu povedal Boh pri horiacom kríku. Sľúbil im, že Boh zasiahne a vyslobodí svoj ľud. Dokážete si predstaviť, akí boli šťastní, keď to počuli? Ale i tak sa trochu báli, či Mojžiš naozaj dokáže presvedčiť faraóna, aby ich nechal odísť.
Mojžiš potom spolu s Áronom predstúpil pred faraóna a odvážne mu povedal: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‘Prepusti môj ľud, aby mi mohol slúžiť.’“ No faraón bol tvrdohlavý a odmietol. Dokonca ešte viac utláčal hebrejský národ – prikázal, aby pracovali dlhšie a ťažšie.
Mojžiš preto prosil Boha o pomoc. A Boh na znamenie svojej moci zoslal na Egypt rôzne pohromy – hovoríme im „egyptské rany“. Boli veľmi nepríjemné veci, napríklad obrovská spústa žiab, komárov, boľavé vredy, nálety kobyliek, ba dokonca i hustá tma, ktorá zakryla celé nebo. Každý raz Mojžiš prišiel za faraónom a povedal mu, aby prepustil hebrejský ľud, inak Boh pošle ďalšiu pohromu. Faraón vždy na chvíľu ustúpil, no potom si to zase rozmyslel a odmietol Hebrejov pustiť.
Až napokon prišla posledná rana, ktorá faraóna nadobro presvedčila, že je načase prepustiť otrokov. V tú noc Boh ochránil svoje deti z Izraela, ale nad egyptskými domami prebehla zlá správa a zabíjala prvorodených synov. Faraón v žiali konečne povedal: „Choďte preč! Zoberte si všetko, čo potrebujete, a odíďte z mojej krajiny!“
Mojžiš a Hebreji tak vyrazili na dlhú cestu za slobodou. Keď už boli ďaleko, faraón si uvedomil, že tým prišiel o svojich otrokov, ktorí preňho pracovali. Rozzúril sa a poslal za nimi svoje vojsko s koňmi a bojovými vozmi. Hebreji sa veľmi zľakli, keď za sebou uvideli víriť prach z prichádzajúcich vojsk. A pred nimi sa rozprestieralo Červené more. Ako mali prejsť na druhý breh?
Mojžiš uprostred strachu a zmätku upokojoval ľud: „Nebojte sa, Pán Boh nás zachráni!“ A Boh mu prikázal, aby zdvihol svoju palicu smerom k moru. Mojžiš poslúchol a stal sa ohromný zázrak – voda sa rozdelila na dve strany a uprostred sa objavila cesta suchá ako púšť. Hebreji na ňu vstúpili a prešli na druhú stranu, akoby tadiaľ viedol normálny chodník!
Egyptské vojsko sa nerozhodne vrhlo za nimi. Ale keď už boli všetci Hebreji na druhej strane, Boh prikázal Mojžišovi opäť vztýčiť svoju palicu. Vtom sa vody mora zavreli a znova zaplavili svoje koryto. Egypťania zostali v mori a už viac nemohli prenasledovať Boží ľud.
Potom sa Mojžiš a Izraeliti ocitli v púšti. Vôbec to nebolo jednoduché. V púšti bolo málo vody a jedla a ľudia začali reptať. Ale Boh sa o nich postaral. Raz dokonca spôsobil, že z oblakov začala padať zvláštna manna – malé kúsky chleba ako zrnká, ktoré mohli zbierať každé ráno a jesť. Tiež ich napojil vodou, ktorá vytryskla zo skaly, do ktorej Mojžiš udrel palicou.
Medzičasom Mojžiš viedol ľud stále ďalej a ďalej, až dorazili k vrchu Sinaj, kde Mojžiš vystúpil na horu. Tu mu Boh dal Desatoro prikázaní, aby vedel, ako majú ľudia správne žiť a správať sa jedni k druhým. Boli to jednoduché pravidlá, ktoré hovorili o tom, že máme ctiť Pána Boha, svojich rodičov a neubližovať ľuďom okolo nás.
A tak Mojžiš slúžil svojmu ľudu a Bohu dlhé roky. Bol múdrym a pokorným vodcom, ktorý prekonal strach pred faraónom a verne plnil Božie príkazy. Pod jeho vedením hebrejský ľud zažil neuveriteľné zázraky – od košíka na rieke Níl, cez obrovské pohromy v Egypte, až po prechod cez Červené more a putovanie púšťou.
Niekto by mohol povedať, že Mojžišov život bol plný dobrodružstiev – a mal by úplnú pravdu! Začínal ako malé chlapča, vynesené na breh rieky, neskôr žil v prepychu faraónovho paláca, až sa napokon stal vysloboditeľom a verným Božím služobníkom, ktorý priviedol Izraelitov na cestu k zasľúbenej zemi.
Milé deti, tento príbeh nám ukazuje, že Boh môže mať pre každého z nás veľký plán, aj keď sa nám najprv môže zdať, že sme príliš slabí alebo nedokonalí. Rovnako ako si Boh vybral Mojžiša, môže si vybrať aj vás na veľké a dôležité veci – dôležité je mať odvahu, dôveru a dobré srdce.
A to je koniec nášho dlhého rozprávania o Mojžišovi, odvážnom mužovi, ktorý nikdy nestratil nádej, že raz jeho ľud bude voľný. Verím, že sa vám tento príbeh páčil.
