
Kedysi dávno, hlboko pod morskou hladinou, sa rozprestieralo podmorské kráľovstvo. V jeho strede stál nádherný palác vystavaný z perál, mušlí a farebných koralov. V tomto podmorskom svete vládol kráľ všetkých morí. Mal niekoľko dcér – morských víl, z ktorých každá bola pôvabná a mala prenikavo jasný hlas. Najmladšia z nich, ktorá sa volala Ariel, však vynikala osobitnou krásou, jemnými črtami a obrovskou zvedavosťou. Práve jej zvedavosť ju tiahla nad hladinu do sveta ľudí.
Ariel sa odjakživa rada vypytovala na život, ktorý sa odohrával mimo ich morský svet. Mala rada príbehy o kvetoch, zvieratách, ľuďoch a ich lodiach, do ktorých narážali morské vlny. Jej staršie sestry mohli vyplávať na hladinu už dávnejšie a rozprávali jej o slnku, žiare hviezd i o speve na palubách lodí. Najmladšia morská víla netrpezlivo čakala na chvíľu, kedy aj ona dosiahne vek, aby sa smela vynoriť a na vlastné oči vidieť všetky tie zázraky.
Napokon ten deň prišiel. Ariel sa vynorila spod vody a nestačila sa čudovať. Obloha žiarila neznámou modrou farbou a vzduch voňal úplne inak ako ich podmorské kráľovstvo. Keď sa lepšie rozhliadla, zbadala neďaleko veľkú loď. Z jej paluby sa ozýval spev a smiech námorníkov. Ale jej zrak najviac upútal mladý princ, ktorý práve stál na palube a hľadel na more. Vyzeral vznešene a dobrosrdečne.
Ako noc pokročila, rozpútala sa divoká búrka. Vlny sa dvíhali ako hory, blesky pretínali tmavú oblohu a loď sa ocitla v nebezpečenstve. Nápor vetra a vĺn ju rozbil o skaly. Morská víla sa ponáhľala zachrániť princa, ktorý spadol do rozbúrených vĺn. Vyniesla ho na pobrežie neďaleko chrámu. Tam ho uložila do piesku a jemne ho pohladila po čele. Priala si, aby otvoril oči a videl, kto mu pomohol. Keď sa však začali ozývať hlasy ľudí z neďalekého chrámu, morská víla sa rýchlo ponorila do mora a ukryla za skalou.
Onedlho našlo princa dievča, ktoré ho prinieslo do chrámu. Keď princ otvoril oči, bol presvedčený, že ho zachránila ona. O malej morskej víle, ukrytej pod hladinou, vôbec nevedel.
Morská víla však nemohla prestať myslieť na princa a na svet ľudí, v ktorom žil. Chcela s ním kráčať po súši, rozprávať sa s ním a mať ľudskú dušu. Pre morskú vílu bolo také želanie nesmierne silné, preto začala hľadať cestu, ako by sa stala človekom.
„Ľudia žijú oveľa kratšie ako my, no majú nesmrteľnú dušu. My sa dožívame stovky rokov, ale po našej smrti sa premeníme na morskú penu a stratíme sa navždy. Tebe by to mohlo zlomiť srdce,“ upozorňovala stará mama, u ktorej Ariel hľadala pochopenie pre svoj sen.
Lenže mladej víle nezáležalo na jej slovách. Túžila po živote na súši. V spoločnosti človeka, ktorého si zamilovala.
Zúfalstvo ju priviedlo k morskej čarodejnici, ktorá žila hlboko v podmorskom kráľovstve medzi chaluhami a ostrými skaliskami. Starena jej ponúkla tajomný nápoj, ktorý by dokázal premeniť plutvu morskej víly na ľudské nohy. No nebolo to zadarmo. Zaplatiť musela svojim prenádherným hlasom a bolesťou v každom kroku, ktorý spraví.
„Za každým krokom, ktorý urobíš, ťa budú bolieť chodidlá, akoby si kráčala po ostrých nožoch,“ varovala ju čarodejnica. „Varujem ťa! Ak si ťa princ nezoberie za ženu, premeníš sa na morskú penu. Rozmysli si to dobre!“
Morská víla však bola odhodlaná. Za nápoj zaplatila tým najcennejším, čo mala. Svojim hlasom. Nemohla viac spievať ani hovoriť.
Keď priplávala k brehu, vypila čarovný elixír. Ihneď pocítila pálivú bolesť a na chvíľu stratila vedomie. Keď sa prebrala, namiesto rybieho chvosta mala nohy.
Zakrátko prechádzal okolo princ, ktorý si všimol neznáme dievča. No nerozpoznal v nej svoju skutočnú záchrankyňu z búrky. Pretože nevedela rozprávať, nemohla mu ani vysvetliť, kto je.
Princ obdivoval jej krehkú krásu a nežnosť. Cítil, že ju chce mať blízko seba. Vzal ju teda do svojho paláca, kde spolu trávili veľa času. Ona kráčala vedľa neho, aj keď každým krokom znášala neznesiteľnú bolesť. Napriek tomu si zachovávala úsmev a plné nasadenie, lebo jej srdce patrilo jemu.
Čas plynul a princ sa s Ariel zblížil. No stále v ňom zostávala spomienka na dievčinu, ktorú považoval za svoju záchrankyňu. Napokon kráľovský dvor oznámil, že princ sa má oženiť s dievčaťom z cudzieho kráľovstva, s ktorou sa zoznámil v chráme. Bola to tá, ktorá ho našla na brehu. No nebola to tá, čo mu v skutočnosti zachránila život.
Morská víla si uvedomila, že ak sa princ ožení s inou, ona sa stane morskou penou. Tak ako to predpovedala čarodejnica. Napriek všetkej bolesti neľutovala nič. Len dúfala, že princ si ešte nájde cestu k ich láske.
Svadobné oslavy sa konali na palube lode, ktorá mala odviesť princa a jeho nevestu do nových krajín. V predvečer svadby sa morská víla pozerala na princa, ako sa usmieva na svoju nevestu. Srdce sa jej chvelo zúfalstvom. Vtedy k nej priplávali jej sestry. Priniesli jej dýku, získanú od čarodejnice za veľkú obeť.
„Ak princa zabiješ,“ vraveli, „a jeho krv padne na tvoje nohy, vráti sa ti rybí chvost a budeš môcť žiť ďalej medzi nami. Nezahynieš ako morská pena.“
Ariel držala dýku vo svojich krehkých rukách a pozrela na spiaceho princa. Láska jej však nedovolila, aby mu ublížila. Radšej sa dobrovoľne vzdala svojho života, než by mala zničiť život muža, ktorého milovala.
Keď vyšla na palubu lode, hodila dýku do mora a sama sa vrhla do jeho vĺn. V tom okamihu sa jej telo premenilo na jemnú morskú penu. Ale namiesto toho, aby sa navždy stratila, jej čistá a obetavá láska pomohli premeniť sa na nesmrteľnú ľudskú dušu.
Aké poučenie pre deti prináša rozprávka Malá morská víla?
Zaujímavosti o rozprávke
- Autor rozprávky
Rozprávku „Malá morská víla“ napísal dánsky spisovateľ Hans Christian Andersen. Prvýkrát bola vydaná v roku 1837. - Rozprávka je smutná
Na rozdiel od mnohých iných rozprávok má pôvodná verzia „Malej morskej víly“ smutný a dojímavý koniec. Ariel (v originále nemá meno, je to len „malá morská víla“) sa premení na morskú penu, pretože jej láska k princovi zostane nenaplnená. - Disney verzia je iná
Disney v roku 1989 vytvoril animovaný film s názvom „The Little Mermaid“, ktorý má šťastný koniec a Ariel sa stane človekom. Rozdiely medzi rozprávkou a filmom sú veľké. Niektorí odborníci a fanúšikovia pôvodnej rozprávky kritizujú Disneyho verziu za to, že odstránila smutné a hlbšie posolstvo pôvodného príbehu. - Socha v Kodani
V dánskej Kodani sa nachádza slávna bronzová socha Malej morskej víly. Je to jedna z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Dánsku. Socha bola vytvorená na objednávku pivovarníka Carla Jacobsena, ktorý bol príbehom rozprávky nadšený. Odhalená bola v roku 1913. - Inšpirácia
Niektorí odborníci tvrdia, že Hans Christian Andersen bol pri písaní tejto rozprávky inšpirovaný svojimi vlastnými pocitmi nenaplnenej lásky. - Rozprávka bola mnohokrát sfilmovaná
Okrem Disneyho animácie vzniklo množstvo filmov, baletov, divadelných predstavení a muzikálov podľa tejto rozprávky po celom svete. - Jazyková hra
V originálnej rozprávke mala malá morská víla krásny hlas, ktorý musela obetovať za ľudské nohy. Táto symbolika sa často interpretuje ako obetovanie toho najcennejšieho pre svoju túžbu.
Rozprávka o Malej morskej víle rozpráva príbeh mladej víly, ktorá sa zamiluje do pozemského princa. Kvôli túžbe po ľudskom živote sa vzdá svojho prekrásneho hlasu a znáša veľkú bolesť pri každom kroku, keďže namiesto rybieho chvosta dostane ľudské nohy. Napriek všetkým obetám si však princ vezme inú a víla sa premení na morskú penu. Jej čistá a obetavá láska jej však umožní získať nádej na nesmrteľnú dušu.