Na dvore sa hralo mačiatko s červeným klbkom. Kotúľalo ho sem a tam. Pac-pac labkami udieralo do klbka a veľmi sa smialo. „Aká zábava!“ povedalo si mačiatko.
Zrazu k nemu prišiel psík. Zavrtel chvostíkom a spýtal sa: „Môžem sa hrať s tebou?“
Mačiatko objalo klbko labkami a zamračilo sa: „Nie, je to moje klbko!“ A hralo sa ďalej.
Psík zosmutnel a odkráčal na stranu. Sedel tam a smutne pozeral, ako sa klbko kotúľa.
Mačiatko sa na psíka pozrelo. „Hm… keď sa budeme hrať spolu, bude to veselšie!“ pomyslelo si. Pribehlo k psíkovi a usmialo sa: „Dobre, hrajme sa spolu!“
Psík vyskočil radosťou. Vzali klbko a kotúľali ho sem a tam. Psík niekedy labkou, mačiatko zase chvostíkom posúvali klbko. Smiali sa, skákali a naháňali klbko po celom dvore.
„Aké je to super, keď sa hráme spolu!“ povedalo mačiatko. Psík sa štekavo zasmial: „Haf-haf, máš pravdu!“
Od toho dňa mačiatko vždy myslelo na to, že o hračky je dobré sa podeliť. Veď hra vo dvojici je omnoho zábavnejšia.
