Uprostred záhradky rástla malá kvetinka. Mala jemné lístočky a farebné lupienky. Ale dnes bola celá smutná. Lístky jej ovísali a lupene strácali lesk. Bola veľmi suchá.
„Ach, som taká smädná,“ povzdychla si ticho kvetinka. Ale nikto ju nepočul.
Našťastie, okolo prechádzala malá Anička. Všimlo si kvetinku a povedala: „Neboj sa, kvetinka, prinesiem ti vodu!“ Rozbehla sa k domu a chytila zelenú krhličku.
Anička prišla späť a pomaly začala liať vodu: špluch-špluch, špliech-špliech! Malé kvapky padali na pôdu okolo kvetinky.
Kvetinka sa potešila. Začala sa krásne narovnávať. Lístky sa rozžiarili a lupienky znovu zažiarili farbami. „Ďakujem!“ zašumela ticho kvetinka.
A keď kvetinka vstrebala všetku vodu, celá záhrada sa naplnila nádhernou vôňou. „Vidíš?“ usmiala sa Anička. „Keď sa o teba postarám, budeš opäť veselá.“
Odvtedy Anička s krhličkou kvetinku pravidelne polievala. Záhrada bola plná vôní a šťastných kvietkov.
