Túto rozprávku si môžete aj pozrieť
Ahojte, milé deti! Volám sa Zajko Majko a dnes vám porozprávam neuveriteľný príbeh, ktorý sa mi stal.
Jedného nádherného rána som si hopkal po rozľahlej savane. Slnečné lúče hladili zlatistú trávu, ktorá sa jemne vlnila vo vetre. Vzduch bol naplnený vôňou mnohých zvierat, ktoré sa tu pásli. Pod vysokým baobabom som našiel ten najšťavnatejší trs čerstvej trávy. S chuťou som sa do nej pustil a cítil som sa úplne spokojne.
Zrazu som však spozornel. Z diaľky som počul tiché šušťanie. Napäl som uši a srdce mi začalo biť ako o závod. Medzi tieňmi stromov sa pohybovala silueta. Bola to hyena! Jej ostré zuby sa leskli v slnečnom svetle a jej oči sa upierali priamo na mňa.
Nezaváhal som ani na chvíľu. Otočil som sa a začal som utekať čo som vládal. Moje malé labky preskakovali cez vysokú trávu, ostré kamene a vyhýbal som sa tŕnistým kríkom. V ušiach mi hučal vietor a cítil som, ako mi srdce búši až v krku. Počul som, ako hyena beží za mnou. Jej kroky boli čoraz bližšie. Strach ma poháňal ďalej, no cítil som, že mi dochádzajú sily.
Po dlhej naháňačke som už nevládal. Dych sa mi krátil, nohy mi ťaželi ako olovo. Zastavil som sa pod rozkvitnutým stromom a otočil som sa k hyene, ktorá ku mne prichádzala. So strachom v očiach som ju prosil: „Prosím, nezjedz ma! Ja som len malý zajac.“
Hyena sa zastavila a začala sa smiať. Jej smiech bol hlasný, ale nebol zlomyseľný. „Zjesť ťa? Ale kdeže!“ povedala so širokým úsmevom. „Myslela som si, že sa hráme naháňačku. Bežíš tak rýchlo, že som ťa chcela dobehnúť a spoznať.“
Nechápavo som na ňu pozeral. „Naozaj?“ opýtal som sa. „Samozrejme,“ prikývla hyena. „Vždy hľadám nových kamarátov na hranie, ale väčšina zvierat sa ma bojí.“
Pomaličky som sa prestal triasť. „Takže ty ma nechceš zjesť?“ overoval som si ešte raz. „Nie, chcem sa s tebou hrať a byť tvojou priateľkou,“ odpovedala s iskrou v očiach.
Bolo to neuveriteľné, ale od toho dňa sme sa stretávali každý deň. Spoločne sme behali po savane, hrali sa na schovávačku a objavovali skryté zákutia nášho sveta. Slnko nám svietilo na cestu a vietor nám šepkal nové príbehy.
Ostatné zvieratá nás sledovali s údivom. Nerozumeli nášmu zvláštnemu priateľstvu. „Ako môže byť zajac priateľom hyeny?“ šepkali si medzi sebou. No keď videli, akí sme šťastní, uvedomili si, že niekedy aj tí najväčší nepriatelia môžu nájsť spoločnú reč.
A tak som sa naučil, milé deti, že nemáme súdiť ostatných podľa vzhľadu alebo povestí. Každý si zaslúži šancu a priateľstvo môže vzniknúť aj tam, kde by sme to najmenej očakávali.
Zaujímavé informácie pre deti
