Jožko mal mať obuté ponožky, ale zrazu zistil, že nevie, kde sú. „Ach nie! Kde sú moje ponožky?“ zašomral. Začal hľadať. Pozrel sa pod stôl – nič. Pozrel do skrine – nič. Hľadal úplne všade. A ponožky nikde.
„Hmm, kam sa schovali?“ premýšľal Jožko. Potom nazrel za posteľ a… hurá! Tam boli! Jožko sa nahol a vytiahol svoje obľúbené pruhované ponožky.
Keď si ich natiahol, povedal si: „Ponožky patria do košíka. Keby tam boli, nemusím ich tak dlho hľadať.“
Od toho dňa Jožko vždy hádzal svoje ponožky priamo do košíka na oblečenie. Už sa mu nikdy nestratili, a tak mal ráno vždy čas hrať sa alebo maškrtiť raňajky namiesto dlhého hľadania.
Jožko bol hrdý, že má vo veciach poriadok. A ponožky boli šťastné, že už nespia za posteľou.
