Za severným polárnym kruhom, tam, kde slnko v zime takmer nikdy nevychádza, žil jeden malý eskimácky kmeň. V ňom bývala stará žena menom Nuna. Mala zimou ošľahanú tvár a oči, v ktorých sa odrážali všetky farby polárnej žiary. Nebola vôbec vysoká, ale nikto si to nikdy nevšimol, pretože v sebe nosila obrovskú múdrosť. Všetci ju poznali – a každý, kto v kmeni niečo potreboval, šiel sa poradiť rovno s ňou. Keď ochorel malý chlapec, Nuna ho vyliečila bylinkovým čajom a pokojnými slovami. Keď lovci nevedeli, kadiaľ sa vydať za tuleními stádami, Nuna im vždy poradila, ktorým smerom sa vybrať.
Jedného večera, keď sa celé nebo ponorilo do tmy a v iglu horel hrejivý olejový oheň, záujem detí o Nunu nežne rozsvietil jej príbytok. Posadali si okolo staručkej Eskimáčky, prikryli sa teplými kožušinami a zvedavo pozerali na jej vráskavú tvár.
„Babička Nuna,“ ozval sa najmladší chlapec, „povedz nám, ako je možné, že všetko vieš? Ako to, že nám vždy dokážeš poradiť?“
Nuna sa usmiala. Jej úsmev bol ako odlesk jasnej, snehom pokrytej tundry. „Dobre teda, moji drobci, vyrozprávam vám príbeh, ktorý sa stal, keď som bola rovnako stará ako vy.“
Deti sa k nej naklonili, aby ani jedno slovo nepremeškali. V iglu zavládlo také ticho, že bolo počuť len šušťanie snehu vonku na vetre.
„Keď som mala osem rokov,“ začala Nuna spomínať, „spolu s mamou a otcom sme prechádzali nekonečné zasnežené pláne. Sneh sa trblietal ako striebro a polovicu cesty do našej osady sme už mali za sebou. No vtom sa obloha zatiahla a okolo nás zrazu sadla hustá hmla. Spustila sa taká silná snežná búrka, že sme si takmer nevideli na končeky prstov!“
Deti na sebe cítili mrazivý dych tej búrky, až im na rukách naskočila husia koža. Nuna však pokračovala: „V tej búrke som sa rodičom stratila. Všade bolo len bielo. Mama a otec kričali moje meno a ja som volala na nich, ale snežná víchrica prehlušila naše hlasy. Mohla som sa akokoľvek snažiť, no nikde som ich nevidela ani nepočula.“
Najstaršie dievča vyhŕklo: „A nebála si sa?“
Nuna pomaly prikývla. „Bola som celá vystrašená, ruky a nohy som už mala skoro zmrznuté. Myslela som si, že sa nedožijem rána. V tom sa však obloha trochu vyčistila a na nebi sa mi ukázali milióny hviezd. Boli také jasné, že celú krajinu rozžiarili strieborným svetlom.“
Deti sa rozhliadli okolo seba, akoby tie hviezdy mohli vidieť aj teraz.
„Zrazu som pocítila, že ma hviezdy volajú. Keď som sa na ne pozrela, zdalo sa mi, akoby sa usmievali. Poprosila som ich teda o pomoc. A v tej chvíli som začula jemné hlasy. Prihovárali sa mi. Hovorili mi, že hviezdy poznajú staré príbehy nášho kmeňa – príbehy o tom, ako si občas vyberú jedného z nás, komu dajú múdrosť. Tentoraz si vraj vybrali mňa.“
Ďalšie z detí sa zhlboka nadýchlo, akoby ani neverilo, čo počuje. „A čo ďalej?“ spýtalo sa šeptom.
„Hviezdy ma viedli,“ pokračovala Nuna so zasneným pohľadom. „Ukázali mi cestu cez búrku až tam, kde žil náš kmeň. Keď som prišla domov, moji rodičia už boli tiež v bezpečí. Boli takí šťastní, že ma vidia živú a zdravú! A od toho dňa som vždy, keď niekto potreboval poradiť alebo pomôcť, požiadala hviezdy, aby mi šepkali svoje rady.“
Deti na chvíľu ostali ticho. Potom sa ozval najstarší chlapec a zamyslene povedal: „Tak preto vieš vždy, čo treba urobiť. Hviezdy ti pomáhajú.“
Nuna sa usmiala a pohladkala ho po hlave. „Áno, hviezdy mi hovoria, ale aj ja sama sa musím učiť a dávať pozor na všetko, čo sa okolo deje. Preto sledujem každý detail – či vietor fúka od východu alebo od západu, či je sneh mäkký alebo zľadovatený, dokonca či vtáky letia vysoko alebo nízko. A vy, keď budete starší, tiež dokážete vnímať svet a počúvať, čo vám chce povedať. Kam vás dovedú vaše vlastné hviezdy, to je len na vás.“
Deti sa potom podvečer rozbehli do svojich iglu. Na cestu im svietil mesiac a polárny vietor spieval na dobrú noc. Nunine oči ani na chvíľu neprestali žiariť, pretože vedela, že s pokorou a láskavosťou si v srdciach detí udrží nekonečnú iskru hviezdnej múdrosti. A to všetko vďaka onomu dňu, keď ako malé dievčatko blúdila v snehovej búrke, a hviezdy jej zachránili život. Odvtedy na ne nikdy nezabudla – a hviezdy jej to každú noc oplácali trblietaním a radami, ktoré pomáhali celému kmeňu.
Zaujímavé informácie pre deti
