Keď kráčaš po tráve v parku alebo na záhrade, pod tvojimi topánkami sa môže diať veľké dobrodružstvo. V zemi totiž žijú dážďovky! Sú to malé, dlhé a mäkké zvieratká, ktoré nemajú nohy ani oči ako my, ale aj tak sú veľmi šikovné. Dážďovky pomáhajú prírode tak, že sa o pôdu starajú ako malí záhradníci. Poďme spolu zistiť, ako žijú a prečo ich máme mať radi.
Ako dážďovka vyzerá a ako sa hýbe?
Dážďovka vyzerá ako dlhá, pružná šnúrka. Je trochu slizká, aby sa jej v zemi ľahšie kĺzalo. Jej telíčko je zložené z malých „krúžkov“, akoby mala veľa maličkých dielikov za sebou. Keď sa hýbe, naťahuje sa dopredu a potom si telíčko pritiahne. Pomáhajú jej pri tom drobné štetinky na brušku, ktoré fungujú ako mini háčiky. Vďaka nim sa vie zachytiť na hline a nešmýka sa jej.
Kde dážďovky bývajú a prečo ich často vidíme po daždi?
Dážďovky bývajú v pôde, kde je vlhko a chladnejšie. Sucho nemajú rady, pretože ich koža musí byť stále trochu mokrá. Dážďovky totiž dýchajú cez kožu! Keď prší, zem sa poriadne namočí a v pôde môže byť menej vzduchu. Vtedy dážďovky často vylezú na povrch, aby sa im lepšie dýchalo a aby sa mohli presunúť na nové miesto. Preto ich po daždi niekedy nájdeš na chodníku alebo na tráve.
Čo dážďovky jedia? Naozaj jedia hlinu?
Dážďovky majú rady zvyšky z prírody: opadané lístie, kúsky rastlín a mäkkú, rozkladajúcu sa potravu v pôde. Keď hľadajú jedlo, prehĺtajú aj trochu zeminy. Neznamená to, že by si dali „hlinu“ ako večeru. Skôr v nej hľadajú chutné kúsky. A keď potom hlina prejde ich trávením, vznikne niečo, čo je pre záhradu veľmi užitočné – dážďovčí „poklad“, ktorý pomáha rastlinkám rásť.
Prečo sú dážďovky pre záhradu také dôležité?
Dážďovky robia v zemi malé chodbičky. Predstav si, že sú to tajné tunely pod zemou. Týmito tunelmi sa do pôdy dostáva vzduch a aj voda z dažďa sa lepšie vsiakne. Vďaka tomu majú korienky rastlín lepšie podmienky a môžu rásť rýchlejšie a sú silnejšie. Okrem toho dážďovky premiešavajú pôdu a robia ju „nadýchanejšou“, takže nie je tvrdá ako kameň. Záhradkári ich majú veľmi radi, lebo tam, kde sú dážďovky, býva pôda zdravšia.
Majú dážďovky nepriateľov?
Aj dážďovky musia byť opatrné. Chutia napríklad vtákom, ježkom, krtkom alebo niektorým žabám. Preto sa väčšinou držia v bezpečí pod zemou. Keď sú na povrchu, snažia sa rýchlo nájsť vlhké miesto alebo sa znova zahrabať. Hoci nemajú oči ako my, vedia cítiť svetlo a vibrácie, takže spoznajú, že sa niečo deje.
Ako sa k dážďovkám správať, keď nejakú nájdeme?
Ak nájdeš dážďovku na chodníku, je to ako nájsť malého cestovateľa v problémoch. Keď svieti slnko a je sucho, môže jej to uškodiť. Môžeš jej pomôcť tak, že ju opatrne (najlepšie s vlhkou rukou alebo lístkom) premiestniš do trávy alebo do mäkkej vlhkej pôdy. Netreba ju stláčať ani ťahať. Je jemná, a keď sa k nej budeš správať opatrne, pomôžeš jej vrátiť sa domov.
Záver: Malé telíčko, veľká pomoc
Dážďovky sú síce malé a nenápadné, ale pre prírodu sú veľmi dôležité. Dýchajú cez kožu, milujú vlhkú zem, robia v pôde tunely a pomáhajú rastlinkám, aby mali lepšie podmienky na rast. Keď nabudúce uvidíš dážďovku po daždi, spomeň si, že sa pozeráš na skutočného pomocníka záhrady. A možno zistíš, že aj pod našimi nohami sa skrývajú veľké príbehy.
Prečítajte si rozprávku o dážďovke
