svet rozprávok - nočná obloha

Tajomstvo dúhy

malé deivča sa pozerá na dúhu nad kopcami

Ďaleko za siedmimi kopcami a tromi hlbokými riekami ležala krajina plná prekvapení. Jej oblohu takmer každý deň zdobila nádherná dúha, ktorá žiarila všetkými farbami a vyvolávala úsmev na tvárach detí aj dospelých. Jedného dňa sa však stalo niečo neuveriteľné – dúha stratila všetky svoje farby a zostala celá šedá. Nikto v krajine si nevedel vysvetliť, ako sa to mohlo prihodiť.

V jednej malej dedinke pod horami bývalo odvážne dievčatko menom Klárka. Keď si všimla, že dúha, ktorá sa vždy objavovala po daždi, je teraz úplne bez farieb, veľmi ju to zarmútilo. „To predsa nie je možné, aby taká krásna dúha vyzerala takto smutne!“ povedala si. A tak sa rozhodla, že tomu príde na koreň a vráti dúhe jej farby.

Na druhý deň, krátko po daždi, sa Klárka vybrala smerom k horám. Podľa starej povery sa hovorilo, že ak niekto chce nájsť začiatok dúhy, musí kráčať presne po ceste, na ktorú dopadnú prvé slnečné lúče po daždi. Klárka sa držala týchto slov a všimla si, že slnko naozaj svieti na tajomný pahorok pri obrovskom balvane na kraji lesa. Vybrala sa teda tam.

Len čo prišla bližšie, zbadala vysokú skalu s úzkou štrbinou, ktorá viedla dovnútra. Dovtedy o žiadnej jaskyni vo veľkej skale nepočula, no odhodlane vošla dnu. Jaskyňa bola chladná a jemne sa v nej ligotali kvapky vody, ktoré stekali po stenách. Z diaľky počula tichý, akoby mrmlavý zvuk, ktorý ju viedol do stále hlbších častí jaskyne.

Napokon dorazila do priestoru, kde sa týčila malá kamenná socha víly. Pri nohách sochy ležal starý, prachom zapadnutý dáždnik. Nebol to však obyčajný dáždnik – na konci držadla mal ozdobnú úchytku v tvare kvapky a po jeho okrajoch sa tiahli vyblednuté vzory, ktoré kedysi museli hrať všetkými farbami. Klárka ho chytila do rúk a uvedomila si, že dáždnik je magický a práve v ňom sa skrýva tajomstvo dúhy.

Lenže teraz bol dáždnik šedý a bez života. Na jeho povrchu bolo vidno malé prasklinky, akoby bol veľmi unavený a stratil všetku silu. Klárka sa rozhliadla okolo a na podstavci sochy si všimla vytesané starobylé písmo. Hoci písmenkám nerozumela, zdalo sa, že opisujú, ako dáždnik funguje. Nakoniec si spomenula, že jej stará mama kedysi rozprávala príbeh o čarovnom dáždniku, ktorý dával dúhe farby vďaka radosti a láske ľudí, ktorú dokázal pohltiť počas dažďa.

„Možno si dáždnik vzal príliš veľa starostí a neveselých myšlienok, a preto vybledol,“ napadlo Klárke. Začala premýšľať, ako mu vrátiť silu. Náhle si uvedomila, že keď dáždnik potrebuje radosť, musia mu ju ľudia priniesť. A tiež, že keď je smutný, nikto mu nedodá farby sám od seba.

Klárka sa teda posadila do jaskyne a spomenula si na všetky pekné chvíle, čo zažila. Rozhodla sa, že sa o ne s dáždnikom podelí. Rozprávala mu, ako sa rada hrávala so svojimi kamarátmi v záhrade, ako mala radosť, keď jej ocko daroval vlastnoručne vyrezávaného dreveného koníka, aj ako jej starká piekla najchutnejšie koláčiky s lekvárom. Myšlienky na všetky tie krásne veci ju zohriali pri srdiečku a v jaskyni sa akosi rozjasnilo.

Odrazu pocítila, ako sa dáždnik jemne zachvel a zopár slabučkých lúčov farieb sa zablyslo na jeho povrchu. Klárka sa usmiala: „Funguje to!“ A tak pokračovala ďalej. Začala dáždnik hladiť a potichu mu spievala veselú pieseň, ktorú jej spievala mama. Pri každej peknej spomienke sa na dáždniku zjavili pestrofarebné škvrny: zelená, žltá, oranžová, ružová… Dáždnik sa prebúdzal k životu.

Po chvíli už dáždnik žiaril ako kedysi a celá jaskyňa sa ponorila do zvláštnej hry odleskov, akoby sa v nej nachádzala samotná dúha. Klárka si ho starostlivo vzala k sebe a zamierila späť z jaskyne von. Keď vyšla na denné svetlo, zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. V tom sa spustil krátky, letný dáždik a slnko sa zároveň predieralo cez oblaky.

Klárka roztvorila magický dáždnik a nad hlavou sa jej v momente objavila nádherná, pestrofarebná dúha. Sfarbenia boli ešte jasnejšie a živšie, než aké kedy krajina zažila. Ľudia v dedinke i okolí s úžasom pozerali na oblohu a radovali sa z tej neobyčajnej krásy.

Od toho dňa sa hovorí, že ak je človek veselý a má v srdci lásku, každý dáždnik sa môže premeniť na kúsok dúhy – stačí, ak naozaj verí na silu pekných spomienok a chce sa o ne podeliť. A Klárka sa vždy, keď sa objavili ťažkosti, len pousmiala a spomenula si na ten čarovný moment v jaskyni, keď zachránila stratené farby dúhy. A tak vďaka jej odvahe a úprimnej radosti svietila dúha ešte krajšie než predtým a prinášala ľuďom svetlo a nádej aj v tie najzamračenejšie dni.

Zaujímavé informácie pre deti

dúha nad kopcami

Čo je dúha?

5. februára 2025
Objavte, ako vzniká dúha a prečo je taká kúzelná. Článok pre deti do 8 rokov plný zaujímavostí o pestrofarebnom zázraku na oblohe.