Kedysi dávno v krajine plnej čarov a kúziel žila princezná krásna a láskavá princezná Eliška, ktorá si získala srdcia všetkých ľudí v kráľovstve svojou dobrotou a spravodlivosťou. Jej najväčším pokladom bol vzácny prsteň, ktorý jej darovala stará mama pred mnohými rokmi. Tento prsteň bol nielen nádherný, ale mal aj magickú moc – vraj chránil svojho nositeľa pred všetkým zlým.
Jedného dňa sa Eliška rozhodla prejsť k jazeru, ktoré sa nachádzalo na okraji kráľovského lesa. Krištáľovo čistá voda jazera dosahovala výnimočnú hĺbku a jej dno bolo tajomstvo pre všetky živé tvory. Princezná si sadla na breh a obdivovala krásu prírody okolo seba. Po chvíli si zložila prsteň a položila ho na kameň vedľa seba, aby si umyla ruky v chladnej vode.
Vtom sa však z lesa vyrútil krásny jeleň. Eliška bola očarená jeho majestátnosťou a vybrala sa za ním. V náhlivosti však zabudla na prsteň, ktorý zostal na kameni. Keď sa po chvíli vrátila, prsteň už nebol na svojom mieste. S hrôzou si uvedomila, že sa musel skotúľať a padnúť do hlbokého jazera.
Zúfalá princezná vyhlásila, že daruje pol kráľovstva a svoju ruku tomu, kto jej prsteň prinesie späť. Princovia z celého kráľovstva a dokonca aj z ďalekých krajín prichádzali, aby sa pokúsili prsteň nájsť, no všetci zlyhali. Jazero bolo príliš hlboké a temné, a nikto nemal odvahu sa ponoriť do jeho studených vôd.
V jednej malej dedinke na okraji kráľovstva žil chudobný chlapec menom Matúš. Bol to skromný a pracovitý chlapec, ktorý sa nikdy nebál výziev. Keď sa dopočul o princezninom nešťastí, rozhodol sa, že sa pokúsi prsteň nájsť. Veril, že s odvahou a odhodlaním dokáže nemožné.
Matúš sa vybral k jazeru a postavil sa pred princeznú. „Princezná Eliška, dovolíte mi, aby som sa pokúsil nájsť váš prsteň?“ spýtal sa s rešpektom. Eliška, ktorá už stratila nádej, sa na neho usmiala a prikývla. „Ak to dokážeš, budem ti nesmierne vďačná.“
Matúš sa ponoril do vody a plával hlboko do temných hĺbok jazera. Hľadal prsteň s veľkým nasadením, no čas plynul a v jeho pľúcach už nezostal takmer žiadny kyslík. Napriek tomu sa nevzdával a pokračoval v hľadaní. Po chvíli, ktorá sa zdala byť večnosťou, zbadal niečo lesklé medzi skalami na dne jazera. Bol to prsteň!
S veľkým úsilím sa Matúš vynoril na povrch a pevne v ruke držal prsteň. Eliška ho privítala so slzami v očiach a vďačne ho objala. „Si môj hrdina,“ povedala s úsmevom. „Ako som sľúbila, darujem ti pol kráľovstva a svoju ruku.“
Matúš, hoci bol skromný, prijal princezninu ponuku a stal sa jej verným spoločníkom. Spolu vládli kráľovstvu spravodlivo a láskavo, a prsteň, ktorý Matúš vylovil z hlbokého jazera, zostal navždy symbolom odvahy, lásky a vernosti. Kráľovstvo prekvitalo a ľudia si navždy pamätali príbeh o chudobnom chlapcovi, ktorý pre princeznú dokázal nemožné.
