Tento príbeh sa odohral kedysi dávno v malom mestečku obklopenom hustými lesmi a zelenými lúkami. V tomto mestečku žil chlapec menom Roman. Mal desať rokov a jeho najväčšou záľubou bolo pozorovanie prírody. Od svojho dedka dostal k narodeninám krásny ďalekohľad, ktorý mu umožňoval vidieť aj tie najmenšie detaily v diaľke. Každý víkend sa vybral na prechádzku do prírody, kde sledoval vtáky, zvieratá a obdivoval krásu okolia.
Jedného slnečného piatkového poobedia sa Roman rozhodol po škole vydať na svoju obľúbenú lúku pri lese. Vzal si svoj ďalekohľad a s nadšením kráčal po úzkej cestičke medzi stromami. Keď dorazil na miesto, usadil sa na mäkkú trávu a začal pozorovať okolie. Všimol si stádo srniek pasúcich sa v diaľke. Čas rýchlo plynul a Roman sa ponoril do svojho sveta.
Keď sa slnko začalo skláňať k obzoru, uvedomil si, že je čas vrátiť sa domov. Vstal, oprášil si nohavice a vybral sa späť. Avšak, v zhone si nevšimol, že jeho ďalekohľad zostal ležať v tráve.
Nasledujúce ráno sa po tej istej cestičke prechádzala Eva, Romanova spolužiačka. Bola to zvedavá a veselá dievčina s dlhými hnedými vlasmi a iskričkami v očiach. Keď kráčala po lúke, niečo sa zalesklo v tráve. Pristúpila bližšie a zistila, že je to krásny ďalekohľad. „Čí asi je?“ pomyslela si. Zdvihla ho a rozhodla sa ho použiť.
Namierila ďalekohľad smerom k lesu a uvidela niečo úžasné. Na okraji lesa sa hrala líška so svojimi tromi mláďatami. Malé líštičky behali okolo svojej matky, prevracali sa v tráve a hrali sa na naháňačku. Jedna z nich sa snažila chytiť svoj chvost, zatiaľ čo druhá sa skrývala za kameňom a čakala na svoju sestru, aby ju prekvapila. Matka líška ich s láskou sledovala a občas sa pridala do hry. Eva s úžasom pozorovala túto scénu a cítila sa byť súčasťou ich sveta.
Po chvíli sa rozhodla, že ďalekohľad nechá na mieste, kde ho našla. „Možno ho nájde niekto ďalší a zažije podobný zážitok,“ pomyslela si a s úsmevom odišla domov.
Neskôr popoludní tade prechádzal Adam, chlapec s kučeravými vlasmi a neposednou povahou. Bol zvedavý na všetko nové a rád objavoval svet okolo seba. V tráve zbadal ďalekohľad a okamžite ho vzal do rúk. „Čo sa asi dá s týmto vidieť?“ zamrmlal si.
Namieril ďalekohľad smerom k vzdialenému kopcu a zatajil dych. Uprostred lúky stáli dva mohutné jelene s veľkolepým parožím. Stáli oproti sebe, hrdo zdvihnuté hlavy a v očiach im horel oheň súťaživosti. Náhle sa rozbehli proti sebe a ich parožie sa stretlo s mohutným nárazom. Zvuky ich súboja sa niesli vzduchom. Boli rýchli a silní, obaja sa snažili dokázať svoju prevahu. Adam bol touto ukážkou sily a odvahy fascinovaný.
Keď súboj skončil a jelene odišli svojou cestou, Adam sa rozhodol, že ďalekohľad nechá pre niekoho iného. Položil ho na vyvýšené miesto a s pocitom prežitého dobrodružstva sa vrátil domov.
V nedeľu ráno sa po lúke prechádzala Janka, tichá dievčina plná lásky k prírode. Aj ona zbadala ďalekohľad a s radosťou ho zdvihla. Pohľadom prešla po oblohe a vysoko na nebi zbadala krúžiť orla. Sledujúc ho zistila, že smeruje k svojmu hniezdu na vrchole vysokého stromu. Keď orol pristál, začal povzbudzovať svoje dve mláďatá k letu. Mláďatá nerozhodne mávali krídlami, báli sa opustiť bezpečie hniezda. Ale orol ich trpezlivo viedol. Nakoniec jedno z mláďat rozprestrelo krídla a vrhlo sa do vzduchu. Letel neisto, ale otec orol ho sprevádzal a ukazoval mu cestu. Janke sa rozbúchalo srdce od vzrušenia. Pozorovala zázrak prvého letu a cítila hlbokú radosť.
Po tomto zážitku položila ďalekohľad späť a s myšlienkami na odvahu malého orlíka sa vybrala domov.
V pondelok v škole sa deti zhromaždili na prestávke a začali si rozprávať svoje víkendové dobrodružstvá. Eva nadšene hovorila o líštičkách, ktoré videla. Adam sa chválil súbojom jeleňov a Janka rozprávala o odvážnom mláďati orla. Všetci spomínali záhadný ďalekohľad, ktorý im tieto zážitky umožnil pozorovať.
Roman, ktorý počúval ich príbehy, náhle spozornel. „Ďalekohľad? To bol môj ďalekohľad! Stratil som ho v piatok na lúke,“ povedal so smútkom v hlase.
Deti sa na seba pozreli a usmiali sa. „Poďme ho spolu nájsť po škole,“ navrhla Eva. Všetci súhlasili.
Po vyučovaní sa vybrali na lúku a spoločne hľadali ďalekohľad. Po chvíli ho našli na mieste, kde ho nechala Janka. Roman bol šťastný, že sa mu vrátil jeho vzácny darček od deda.
„Viete čo?“ povedal Adam. „Mohli by sme si spolu našetriť na nový ďalekohľad a nechať ho tu pre všetkých.“
„Áno!“ súhlasila Janka. „A môžeme tu spraviť drevenú búdku, kde ho umiestnime, aby ho chránila pred zlým počasím.“
Deti boli nadšené týmto nápadom. Dohodli sa, že každý prispeje a spolu postavia búdku.
Nasledujúce týždne usilovne pracovali. Spoločne vytvorili krásnu drevenú búdku, ktorú umiestnili na lúke pri lese. Do nej umiestnili nový ďalekohľad s nápisom: „Pre všetkých milovníkov prírody. Pozorujte, obdivujte a chráňte.“
Odvtedy sa lúka stala miestom stretávania. Deti aj dospelí sem prichádzali, aby cez ďalekohľad spoznali krásy prírody. Roman, Eva, Adam a Janka sa stali nerozlučnými priateľmi, ktorých spojilo spoločné dobrodružstvo a láska k svetu okolo nich.
A tak sa z jedného strateného ďalekohľadu stalo niečo oveľa väčšie – priateľstvo a radosť, ktorá patrila všetkým.
Zaujímavé informácie pre deti
