V dávnych časoch, keď po Zemi chodili obrovské dinosaury, existovalo magické miesto menom Jurský prales. Tento prales bol plný obrovských stromov, nádherných kvetov a krištáľovo čistých riek. Počas dňa sa pralesom ozýval spev pestrofarebných vtákov a ručanie divých zvierat, zatiaľ čo v noci sa svetielka svetlušiek tancujúcich okolo rastlín postarali o kúzelnú atmosféru.
V srdci tohto pralesa, v bezpečí veľkej jaskyne obklopenej hustou vegetáciou, žila dinosauria rodina. V tejto jaskyni sa jedného krásneho rána vyliahlo malé dinosaurie mláďa. Volalo sa Dino a bol to malý, zvedavý a veselý dinosaurus s veľkými žiarivými očami, ktoré odrážali radosť a zvedavosť.
Dino sa s veľkým nadšením a očakávaním tešil na chvíľu, keď sa z druhého vajíčka vyliahne jeho malý brat. Vo svojej detskej nevinnosti si predstavoval, aké úžasné hry budú spolu hrať, aké dobrodružstvá ich čakajú v tomto nádhernom pralesnom svete. Rodičia, veľký a mocný otec a starostlivá a láskavá mama, sa starali o svoje mláďatko a pripravovali ho na príchod jeho brata.
Jedného dňa však rodičia museli odísť hľadať potravu do vzdialených častí pralesa. Pred odchodom upozornili Dinka, aby dával pozor na vajíčko a strážil ho, kým sa nevrátia. Dino, plný nadšenia z tejto veľkej zodpovednosti, sľúbil, že bude na vajíčko dávať dobrý pozor. Neposedný Dino si však krátil čas hrami okolo jaskyne. Sem tam pozrel na vajíčko, či je všetko v poriadku. No keď na chvíľu odišiel trocha ďalej od jaskyne, aby si našiel peknú paličku na hranie, všimol si, že vajíčko zrazu zmizlo. V jaskyni bolo prázdno. Malý dinosaurus zostal úplne zdesený.
Dina chytila panika a obrovský strach o vajíčko. Hneď po ňom začal pátrať v jaskyni aj v jej okolí. Nikde ho nenašiel.
„Vajíčko musel niekto ukradnúť a utiecť s ním,“ pomyslel si.
Rozhodol sa, že ho musí nájsť a priniesť späť skôr, ako sa rodičia vrátia. Napriek strachu z neznámeho sveta, ktorý ho čakal za hranicami jaskyne, Dino si uvedomoval, že musí byť statočný. S odhodlaním a láskou k svojmu nenarodenému bratovi vykročil do neznáma, pripravený čeliť všetkým nástrahám, ktoré ho v pralese čakali. Putoval hustým pralesom, prešiel cez široké rieky a schovával sa pred obávanými lesnými predátormi. Vedel, že musí pokračovať v ceste, aj keď sa cesta zdala byť nesmierne nebezpečná.
Pri veľkom jazere sa Dino stretol s múdrym starým triceratopsom menom Trico. Ten mu prezradil, že videl veľké dravé vtáky, ktoré niesli vajíčko na vrchol skalnatej hory. „Musíš byť odvážny a opatrný, Dino,“ povedal Trico. „Na vrchole tejto hory sídlia nebezpečné vtáky. Ale ak budeš potrebovať pomoc, priateľské zvieratá v tomto lese ti určite pomôžu.“
Dino sa bez váhania rozbehol ku skalnatej hore, no keď sa dostal k jej úpätiu, narazil tu na náročnú prekážku – strmé skaly a úzke chodníky. Jeho pokusy vyliezť na skalu skončili vždy neúspechom. Začal byť z toho zúfalý, keď v tom sa pri
ňom objavil malý pterosaurus menom Potro.
„Tak to som ešte nevidel, aby dinosaurus chcel liezť po skalách. Prečo to robíš?“ spýtal sa Potro.
Dino mu vyrozprával príbeh o ukradnutom vajíčku a Potro sa mu rozhodol pomôcť.
„Sleduj ma, Dino,“ povedal Potro. „Ukážem ti cestu.“ Potro lietal ponad nebezpečné úseky a ukazoval Dinovi, kam má bezpečne šliapať. Dino sa vďaka jeho pomoci dokázal dostať cez prvú časť hory. Keď mal nebezpečné skaly za sebou, pekne sa Potrovi poďakoval a pokračoval ďalej k vrcholu.
Po chvíli sa ocitol pred hustým a tmavým lesom. Dino v ňom blúdil už hodnú chvíľu, keď natrafil na stegosaurusa, ktorý mu ponúkol svoju pomoc. „Tento les je ako bludisko, ale ja poznám každý jeho kút,“ povedal stegosaurus. Spolu prešli lesom, kde stegosaurus svojimi chvostovými ostňami odstraňoval prekážky a chránil Dina pred nebezpečnými rastlinami. Na konci lesa, odkiaľ už bol vidieť skalnatý vrchol hory, sa Dino poďakoval za pomoc.
Cesta hore už ubehla rýchlo. Na vrchole hory Dino našiel hniezdo veľkých dravých vtákov, kde sa jeho drahocenné vajíčko trblietalo na slnku. Hniezdo ale strážili veľké strašidelné vtáky s ostrými zobákmi a pazúrmi, s ktorými sa práve rozhodli vajce rozbiť a zožrať.
Dino si uvedomil, že musí byť chytrý, ak chce svoje vajíčko získať späť. Vedel, že silou týchto vtákov neporazí, ale tiež vedel, že musí konať rýchlo a skúsiť čokoľvek, aby zachránil svojho nenarodeného brata. Po chvíli premýšľania dostal skvelý nápad. Rozhodol sa využiť svoju rýchlosť a obratnosť na to, aby vtáky oklamal.
Dino sa opatrne priblížil k okraju hniezda a začal vydávať slabé kvílenie, akoby bol zranený. Vtáky, zvedavé, čo sa deje, sa k nemu priblížili, pripravené zaútočiť. Keď sa dostali dostatočne blízko, Dino sa náhle rozbehol opačným smerom a vtáky ho začali prenasledovať. Boli však prekvapené rýchlosťou a obratnosťou malého dinosaura, ktorý ich viedol ďalej a ďalej od hniezda.
Keď vtáky zmizli z dohľadu, Dino rýchlo bežal späť k hniezdu. Srdce mu bilo ako zvon, ale vedel, že má len krátky čas, kým sa vtáky vrátia. Rýchlo uchopil vajíčko do svojich malých, ale pevných pazúrikov a s maximálnou opatrnosťou ho niesol dolu horou. Musel byť veľmi opatrný, aby vajíčko nerozbil.
Cesta dolu bola náročná, ale Dino mal šťastie, že jeho priatelia opäť prišli, aby mu pomohli. S ich pomocou sa Dino bezpečne dostal späť dolu pod horu.
Keď sa Dino vrátil do pralesa, uvidel svojich rodičov, ktorí keď po návrate z lovu našli jaskyňu prázdnu, hneď šli svojho syna a vajíčko hľadať. S obrovskou radosťou a úľavou im ukázal zachránené vajíčko. Rozpovedal im celý príbeh a ako vajíčko dostal z pazúrov dravých vtákov. Jeho rodičia boli ohromení a nesmierne hrdí na svojho odvážneho syna. „Dino, si naozaj statočný a múdry malý dinosaurus,“ povedala jeho mama. „Zachránil si svojho brata a ukázal si, že aj malí dokážu veľké veci,“ dodal jeho otec.
Spolu umiestnili vajíčko späť do bezpečia v jaskyni. Dino vedel, že jeho dobrodružstvo bolo úspešné, a už sa nemohol dočkať, kedy sa jeho malý brat vyliahne. O pár dní neskôr sa z vajíčka skutočne vyliahol maličký dinosaurus, ktorého Dino s láskou privítal. Dokonca mu mohol vymyslieť meno.
„Šťastíčko, bude sa volať Šťastíčko,“ povedal Dino po chvíľke premýšľania.
Rodina bola opäť kompletná a Dino si uvedomil, že odvaha, pomoc priateľov a láska k rodine sú najdôležitejšie veci na svete. A tak Dino a jeho brat rástli spolu, hrali sa a objavovali krásy Jurského pralesa, vždy pripravení čeliť novým dobrodružstvám.
A takto sa končí príbeh o malom odvážnom dinosaurovi Dinovi a jeho veľkom dobrodružstve so strateným dinosaurím vajíčkom.