Na slnečnom dvore sa psík veselo naháňal za loptičkou. Behal sem a tam: „Haf-haf, aká skvelá hra!“ Zrazu pri behu nechtiac vrazil do svojej kamarátky mačičky, ktorá práve ležala na tráve.
„Mňauu!“ vykríkla mačička a vydesene vyskočila na nožičky. Jej chvostík aj chlpy boli naježené od strachu.
Psík sa rýchlo zastavil. „Oh nie! Mačička, nechcel som ťa buchnúť!“ povedal smutným hláskom. Potom dodal: „Prepáč.“
Mačička si ho chvíľku prezerala a potom sa usmiala: „Dobre, veď viem, že to nebolo schválne.“
Psík radostne zavrtel chvostom. „Ďakujem!“ povedal. Potom prišiel k mačičke a jemne ju objal labkami. „Poď, budeme sa hrať spolu!“
Mačička zamňaukala a obaja sa veselo rozbehli po dvore hrať sa s loptičkou. Spoločne sa smiali a už zabudli, že sa niečo stalo. Psík si ale pamätal, že „prepáč“ je dôležité slovo, ktoré všetko napraví.
