Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Dávno pradávno, v krajine, kde bolo ešte mnoho tajomstiev a zázrakov, žil malý škriatok menom Bibo. Tento malý škriatok bol úplne iný ako všetci ostatní škriatkovia v jeho osade. Bibo sa rád túlal lesmi, liezol na štíty vysokých zasnežených hôr a preskúmaval hlboké tmavé jaskyne, kde hľadal poklady. Ako tak ubiehal čas, škriatkovi sa podarilo nazhromaždiť obrovský poklad.
Jedného dňa sa Bibo rozhodol svoj poklad zakopať uprostred hôr. Vedel, že jeho poklad mu vystačí na celý život. Ale bál sa, aby mu ho niekto neukradol. Preto ho zakopal hlboko v zemi. A aby ho nikto nenašiel, ukryl ho tak dôkladne, že časom aj sám zabudol, kde poklad zakopal.
Bibo strávil veľa dní a nocí hľadaním svojho pokladu. Prešiel pri tom všetky lesy aj hory. No po niekoľkých dňoch neúspešného hľadania bol úplne vyčerpaný. Vtedy pochopil, že sám to nezvládne. Rozhodol sa preto zavolať na pomoc vlka menom Rino a líšku menom Lila, ktorí mali povesť najlepších stopárov v celej krajine.
Rino a Lila sa rozhodli pomôcť malému škriatkovi a vydali sa spolu s ním hľadať jeho poklad. Cestou stretli snáď všetky druhy zvierat, ktoré žijú v horách. Všetci im radili, ako nájsť poklad, kde by mohol byť, ale poklad sa im napriek tomu nedarilo nájsť. Napokon im najviac pomohla malá veverička, ktorá poznala celú horu ako svoje vrecko. Pamätala si, kde videla Biba kopať a prezradila im, kde to miesto nájdu.
Počas celého hľadania si škriatok, vlk a líška medzi sebou rozprávali o tom, ako je dôležité pomáhať si navzájom, a že najväčší poklad v živote je priateľstvo. Keď sa konečne dostali k miestu, kde Bibo schoval poklad, škriatok si spomenul, že ho zakopal pod veľkým kameňom. Ale pod ktorým? Bolo ich tam veľa. Vyzerali takmer rovnako a malý škriatok si nevedel spomenúť, pod ktorým z nich kopal.
Všetci traja sa snažili odhaliť tajomstvo a nakoniec sa im to podarilo. Vlk s líškou použili svoj výborný čuch a stratený poklad našli. Bibo sa tomu veľmi tešil a chcel svojich pomocníkov odmeniť. Rino a Lila si nič nežiadali. Boli šťastní, že mohli malému škriatkovi pomôcť. A pri hľadaní sa aj zabavili a veľa porozprávali.
Od tej chvíle sa Bibo naučil, že niekedy potrebujeme pomoc a priateľov, aby sme našli to, čo hľadáme. A keď nájdeme svoj poklad, musíme sa vedieť podeliť. Bibo zistil aj to, že za pomoc nemusíme vždy žiadať odmenu. Lebo najlepšia pomoc je tá nezištná.
